Láska je slovo na päť písmen, on mi na konci povedal až päť slov... Part 3.

Ešte som len otvárala dvere od domu, už mi pípol mobil. Martin mi poslal smsku. Zastavila som všetky činnosti a sústredila všetku svoju pozornosť na ten geniálny vynález, ktorý familiárne voláme mobil. S rukou na kľučke som si dychtivo prečítala zopár slov, ktoré vzápätí vyvolali v mojom vnútri ďalšiu salvu mohutného vzrušenia.

"Cawes nixinellka, pojdeme zajtra do kina? Sorry za dnesok."

Roztrasené kolená a sucho v krku. Zamkla som sa na vécku a čítala správu stále dookola, až kým som nevedela naspamäť jeho číslo. Škerila som sa na mobil ako malé dieťa na plyšovú hračku. Keď mi úspešne stŕpol zadok, rozhodla som sa zmeniť miestnosť a ísť citovo explodovať niekam inam. Vo svojej izbe som sebou šmarila o posteľ a čumela von oknom na modré nebo. Keď z ničoho nič na skle pristál výlučok nejakého šťastného vtáčika, začala som sa smiať. Z teba sa už stáva riadny cvok , povedala som sama sebe a radšej si zapla počítač. Bol online.

Dohodli sme sa, že ku mne zajtra príde a ja mu nalakujem nechty na čierno. Kedysi som chvíľu robila v nechtovom štúdiu, no od tej doby som už nemala možnosť lakovať inšie nechty, než svoje.

Na druhý deň prišiel presne ako sme sa dohodli. Miesto toho, aby zazvonil na zvonček však použil mobil a keď som to zdvihla, tak mi mierne zúfalým hlasom oznámil, že sa asi stratil. Smejúc sa som ho navigovala, no keď ani tento pokus nevyšiel, vybehla som pred dom, len tak v papučiach.

"Fajn zajace, " povedal mi, keď sa mi pozrel na nohy, odkiaľ na neho čumeli dvaja Bugsovia Bunny.
"Díks, " odvetila som a objala ho. Keď som sa pri objatí nedopatrením na stotinu sekundy obtrela perami o jeho krk, mimovoľne ho striaslo. Cítila som, ako mi pulzujú uši, a ako záchranu pred jeho pohľadom na môj červený ksicht som radšej zvolila defenzívny ústup a rýchlo vbehla do domu.
"Poď dovnútra, nie si smädný? " zvolala som na neho už z kuchyne a rýchlo som si ošpliechala tvár ľadovou vodou.
Ako som sa otočila, že si vezmem utierku, skoro som doň vrazila. Pobavene pozeral na moju mokrú tvár, ktorej ľadový šok vôbec nepomohol. Vypýtal si len vodu a vybehli sme hore do mojej izby.

Rozprávali sme sa o všeličom možnom a napokon došlo aj k tomu, že som sa mu priznala k tomu, že ja už v podstate niekoho mám. Je to síce Angličan, a videli sme sa raz a celých šesť mesiacov fungujeme len skrz ICQ a Skype, ale... Prerušil ma s tým, že je to o.k., a nech mu radšej nalakujem nechty ako som sľúbila. Vzal to celé s takým ľadovým pokojom, že ma to až rozčúlilo.

"Skrátka chcem, aby sme si boli na čistom... Budeme len kamaráti, okej? " dodala som, v snahe vyprovokovať ho k niečomu, k nejakému protestu, oponovaniu voči mojej žiadosti.
"Ktorou rukou začneš? " opýtal sa ma, čím úplne znehodnotil moju predchádzajúcu otázku. Vystrel si ruky pred seba a díval sa na svoje nechty a ja som bez akejkoľvek cenzúry sledovala jeho dlhé opálené a štíhle, no predsa svalnaté ramená.

"A-asi pravou, " povedala som potichu a začala som prudko trepať s čiernou fľaštičkou.

Keď som si k nemu prisadla, chytila som mu nežne ruku a prikázala mu, aby sa nepozeral. Chvíľu čosi nemotorne ťukal do klávesnice ľavačkou, no potom to vzdal a ja som pocítila jeho dych na ľavej strane svojej tváre. Začala sa mi nekontrolovateľne triasť ruka a nebola som schopná nalakovať mu posledný prst.

"Nekukaj! " povedala som mu naoko karhavo. V skutočnosti som si predstavovala, ako sa mi zahryzne do krku a ja sa rozpadnem blahom. Napokon sa mi podarilo spraviť aj druhú ruku a vyzeralo to celkom k svetu. Ešte som mu na jeho žiadosť tenkým štetcom napísala na nechty pravej ruky červenou farbou F-U-C-K a na necht palca nakreslila pentagram. Pripadal mi potom ako malé dieťa, keď si obzeral môj výtvor a na tvári sa mu zračila úprimná radosť.

"Ešte počkáme, kým ti to vyschne a môžeme ísť, hej? " oznámila som mu nadchádzajúci plán.

Nahol sa ku mne, až bol sotva desať centimetrov odo mňa a vdýchol mi do tváre svoje žuvačkové "dobre"...

TO BE CONTINUED...

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu