"Hej dievča čo ty tu tak sama a o takejto nočnej hodine ? Nebojíš sa ?" Opýtal sa ma neznámi hlas vychádzajucí z tmy.
"Odpáľ! chcem tu byť sama" Odvrkla som bez toho aby som sa naňho pozrel , ale on sa nedal.
"Vieš že sa tu pohybujú samí narkomani . Mala by si odísť skôr ako sa ti niečo stane " Nedal sa odbiť ani mojím drzým správaním .
"Choď preč , viem sa o seba postarať aj sama " Zvýšila som hlas a uprela som pohľad na toho chlapa . Bol to vysoký chlapec asi o 3 roky starší tak obyčajný až bol výnimočný .
"Tak ja si tu sadnem a budem ťa strážiť" povedal a sadol si na zem .Blázon pomyslela som si . Vytiahol si cigaretu zapálil si . V tom momente som mala silné nutkanie zapáliť si aj ja ale nemala som žiadny zdroj ohňa . "Požičal by si mi prosím zapaľovač ?"
Bez slov sa priblížil ku mne a zapálil mi cigaretu . Len tak sme tam bez slov sedeli a fajčili , keď som si potiahla posledný krát zahasila som cigaretu a odišla som. Na druhý deň ráno zase ten trápny rituál . Vstanem umyjem sa ,namaľujem , oblečiem naraňajkujem a utekám na autobus . Vojdem do triedy úbohé výsmešné pohľady mojich povrchných spolužiakov . V triede sa s nikým nebavím až na dvoch chalanov , Adama a Peťa. Sadnem si do poslednej lavice Adam priskočí ku mne .Vyučovanie ubehlo rýchlo . Po ceste domov sa rozhodnem že sa ešte zastavím pri bývalej spolužiačke . Ktorá býva iba s maminou v dosť pofidernej časti mesta . "Čau , Mati stojím pod tvojou bytovkou nezídeš na jedno cigárko ?" zavolám Martinke . "Ahoj , vyjdi hore mamka nieje doma a mám tu zopár kamošov."
Vyjdem hore a zazvoním . V byte je pár chalanov žiadne známe tváre . Dvere mi otvoril akýsi dredtaý chalan keďže Maťa mala inú prácu oblizovala sa tam z nejakým chalanom . Všetci sedeli v obývačke . Na jednej strane izby sedeli chalani a nasávali dym z vodnej fajky . Na Kresle sedela Maťa a ten týpek . Keď ma Maťa uvidela vyskočila a ihneď ma predstavila chalanom . "Héj , bábika poď k nám " Zakričal na mňa jeden z chalanov ktorý sedeli v kruhu . Povedala som si veď prečo nie , potrebujem sa uvoľniť . Bez slov mi strčili do ruky hadičku a ja som si pár krát poriadne potiahla . Otočilo sa to ešte asi dvakrát . A potom som pochopila že to asi nebol obyčajný tabak . Ale bolo mi fájn . Bol to neskutočne príjemný pocit , na nič nemyslieť . Po pár hodinách som odišla domov , zase to peklo. Už z chodby som počula ten krik uvažovala som či tam vôbec ísť , ale nemala som na výber . Mamka sedela v na zemi uprostred izby a plakala otec neskutočne kričal . Nikomu neprajem ten pohľad, ten pocit bezmocnosti . Keď ma zbadal iba mame vynadal do neschopných špín a odišiel pri odchode mi ešte uštedril poriadnu facku pri ktorej mi rozbil peru . Odišiel , netuším kam a vôbec ma to nezaujíma . Pozrela som na mamku sedela a plakala , neznesiem to a preto odchádzam. Idem niekam von neviem kam niekam kam na toto všetko môžem zabudnúť . Potrebujem alkohol . Ale komu zavolať , mám len pár kamošov Adam a Peťo ? To radšej nie . Skúsim Maťu . "Maťka ? Potrebujem pomoc .Máš čas?"
"Prepáč ale nemôžem zajtra sa ti ozvem" A zrušila . Skvele moja jedná kamarátka na mňa nemá čas . Kúpila som si fľašu Vodky a zašila som sa k budove starej škôlky otvorila som si fľašu a začala piť , plakať, nahlas nadávať , kričať , do všetkého kopať .
"Do riti ti debil prestaň to tu ničiť .Ak sa t tu niečo nepáči tak stadiaľ odíď." Ozval sa povedomý hlas a vytrhol ma z myšlienok .
"Prepáč ja som sa len potrebovala odreagovať ." Ten človek sa ku mne stále približoval . "Ach to si zase ty ? Dievča kde je problém a hluk tam si ty " Usmial sa mal neskutočne krásnu tvár , bol to ten chlapec čo včera . "Čo ťa trápi ? " Opýtal sa a prisadol si ku mne . Začala som mu rozprávať o svojich problémoch . Možno to znie bláznivo veď vôbec som ho nepoznala , ale mala som pri ňom ten pocit . Pocit že mu môžem veriť . ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
marleymt
16. 9.sept. 2012 10:48
zajímavé, dúfam že nie podľa skutočnej udalosti...
Napíš svoj komentár