A vlastne, ani nejde o to, či ma niekto pozna, ale ak mi je niekto nesympatický neznesiem ho blízko seba, nech už ma hocikto nazýva arogantnýnm hovädom, sviniarom, alebo len kokotom. Nenávidim mesto. Celú jeho podstatu. Hluk, dopravu, mhdečku, ľudí v ňom, svetlá, bary, krčmy. Nenávidím tie posrané smradľavé výčapy a nenávidím keď sa v piatok po zemi váľaju deti opité z dvoch poldecákov. A najviac nenávidím seba, že nenávidim práve toto!
Raz nechcem nič, potom chcem všetko. A dneska som zase stretol Jednotku. Sviňa, kiežby sa aspoň usmiala. Len čosi bľabotala, nakoniec sa zbalila a odišla kamsi preč. Kedysi by som za ňou utekal a nakoniec skončil u nej v posteli, dneska nemám chuť ani vysloviť jej meno. Akosi už je príliš ďaleko. Ďaleko od človeka, ktorý ma tak strašne priťahoval. Vlastne, kedysi bola mojim všetkým. Stále hraje zvláštne hry v mojom žalúdku, ale už len tak pianko, že to ledva počuť. Nech ide do hajzlu aj s tými jej úžasnými vlasmi, jej nadhernými očami... Nech ide do hajzlu...!
Nenávidim mesto. A nenávidim tie posrané mrchy, čo stretávam dennodenne v autobuse a v pajzloch. Tie ich úžasné zadky vtesnané do džinsov, tie ich posrane pevne kozy a tie ich hnusne reči... Nechutné. A pirotm stále na to večer musím myslieť. Prečo len som ju poslal do riti?!
Možno by stačilo, aby som nebol až tak zatrpknutý hnsuný sviniar. Mám okolo seba dvadsať nedočítaných kníh, pretože v každej kapitole sa mi niečo prestalo páčiť. Mám okolo seba tri otvorené vína, pretože každé mi v polke prestalo chutiť. A jediné, čo sa mi podarilo dotiahnúť do konca, je tento blog...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
5
no taku radost vo mne tento blog vyvolal. Ako nie, zeby som sa tesila z tvojich pocitov, ale ze si spomenul jednotku (spomienka na stare casy tvojich blogov o nej, ktore ma sere, ze som si neulozila a ty si ich vymazal) a konecne som nemala pocit, ze pred niecim utekas, ale uz dalsiu fazu: uvedomenie si skutocnosti a zaciatok vzpierania sa jej.. a okrem toho vsetkeho radost z toho, ze si znova napisal blog
a tie knihy raz docitas, ked si uvedomis, ze nie vzdy musia byt vsetky detaily dobre, aby bol celok dobry
(dufam, ze uz nefilozofujem prilis)
a tie knihy raz docitas, ked si uvedomis, ze nie vzdy musia byt vsetky detaily dobre, aby bol celok dobry
(dufam, ze uz nefilozofujem prilis)
6
Možne je ti to viac menej jedno, či sú tvoje blogy ospevované alebo nepovšimnuté a píšeš tu jednoducho len to, čo cítiš, ale píšeš to veľmi zaujímavo. Tak ľahko sa dostanem do deja, mám pocit, že ťa poznám asi dlho, chápem tvoje pocity, lebo lásku prežíva asi každý. Jednoducho máš to v sebe. Vieš slová podať tak presvedčivo a ľahko... A nabudúce dám aj niečo negatívne
Napíš svoj komentár
Ja proste milujem túto atmosféru v tvojich blogoch a fakt, že to išlo niekde naozaj zvnútra. I keď je mi samozrejme ľúto, že sa momentálne takto cítiš, ale nebudem ti to prízvukovať, myslím, že sa z toho časom dostaneš.
Mimochodom, je to potvrdené zdĺhavými psychologickými výskumami a veľmi relevantné, že čím je ti človek nesympatickejší, tým ďalej od seba musíte byť, aby si sa cítil O.K. Máš okolo seba kruh, ktorý pri najbližšom človeku môže byť takmer nulový, pri rodenom nepriateľovi napríklad niekoľkometrový (to sú tie stavy, keď vidíš na ulici neobľúbeného pedagóga a aby si sa mu nemusela zdraviť, prechádzaš na druhú stranu ulice).
Tak ja len toľko a už mlčím.