Práve sa umývaš, v slabučkom svetle prichádzajúcom z kuchyne si obliekaš nočnú košeľu a postieľaš si. Možno myslíš na mňa a chcela by si aby som s tebou ešte bol. Jemným hlasom spievaš nejakú pesničku a pomaly prestávaš. Prichádza únava a paplón si vyťahuješ až k ušiam...
Otváram vŕzgajúce vchodové dvere a stretávam pred nimi človeka s cigaretou v ústach, okolo seba ma nepreniknuteľný závoj bieleho dymu. Je mráz. A on stojí kľudne ako sucha, plátené papuče a neprítomný výraz, ani sa netrasie od zimy. Niektorým veciam občas nerozumiem - tým sa radšej otáčam chrbtom. Možno aj preto sa vždy musíme rozlúčiť.
Zase chvíľka samoty. Vždy keď odchádzam z tepla tvojho objatia do chladnej noci, myslíš, že idem domov. Vždy keď zaspávaš, možno dúfaš, že aj ja práve ležím v posteli a zaspávam s myšlienkou na teba. Neznášam vstávať opustený, sám so sebou.
V máloktorom okne sa ešte svieti, povinnosti nutia ľudí spať, nabrať energiu na ďalší deň. Život je diktátor, občas proste niečo musíš! Chlad zachádza až pod kožu, z úst sa valí para pri každom výdychu a mokré chodníky začínajú primŕzať. Musím si dávať pozor na každý krok.
Obchádzam celé sídlisko, milujem noc. Všetko je tak neskutočne kľudné, ráno zazvonia budíky a zase začne stres, zhon... Dúfam, že vtedy už budem ležať v posteli.
Už zdiaľky počujem v tom tichu hučať motor staručkého autobusu. Utekám na zastávku a hoci bez platného lístka zdvíham ruku na znak, že chcem nastúpiť. Zastavuje, dvere sa lenivo a s povzdychom otvoria a okamžite sadám na vlhké kožené sedadlo. Konečne trocha tepla. Autobus je skoro prázdny, len pár pripitých pankáčov a pár ustarostených, nadržaných žien. Dívajú sa von oknom a každá z nich isto teraz sníva o ničom vznešenom. Ale predsa len, vždy sa zmieria s chľastom a bohatým mužom...
Premýšľam, ako teraz zaspávaš. Ako zatváraš oči a blúdiš v myšlienkách z celého dňa, ako dúfaš v krajší zajtrajšok. Možno, keď sa ráno prebudíš budem tam stáť s kyticou ruží, upravený, navoňaný a oholený. Sny sú naozaj občas tak nereálne...
- Konečná! Začul som krik z kabínky šoféra. Pristihol som sa pri tom ako driemem a ani som si neuvedomil, že už je treba vystúpiť. Ťažkopádne sa zdviham zo sedadla a som už len jediný v autobuse. Vonku začalo trocha snežiť a mňa to urobilo šťastným. V tom okamihu by ma šťastnejším nedokázalo urobiť nič, ani výhra v lotte. V oranžovom svetle uličných lámp sa zdá byť sneženie to najkrajšie, čo človek v meste môže vidieť.
Dvere sa za mnou zavreli a v autobuse zhaslo svetlo. Zatúžil som byť v teple, pod perinou a na stolíku vedľa seba mať horúci čaj z materinej dúšky. Kroky ma niesli už automaticky niekam, kde budem spokojný, netreba premýšľať, len dať telu voľnosť.
Už sa ti sníva Láska, už máš spokojný výraz tváre, som rád, že niektoré veci o mne nevieš. Som rád, že máš svoje ideály, do ktorých proste ja nezapadám. Ale bojím sa dňa, keď na to prídeš aj ty.
Prešiel som takmer polovicu mesta. Stretol som len pár ľudí a aj tým som sa vyhol zdiaľky, nemal som chuť byť blízko ľudí. Vždy sa trocha obávam, že ma raz takto stretneš na ulici práve ty. Obávam sa, že raz budeš mať potrebu túlať sa a stretneme sa niekde na opačnom konci mesta. Netuším, čo by som ti povedal.
V myšlienkách ťa strážim v tvojom spánku, vyspi sa aj za mňa, prosím. Ja raz spravím niečo, čo ťa poteší, možno niekedy sa odhodlám odtrhnúť jednu z ruží a donesiem ti ju. Ak ti ku šťastiu stačí len to, ja sa prekonám. Prekonám sa a na druhý deň už o mne nebudeš ani počuť, zmiznem aby si pochopila, že to som nebol ja. Aby si vedela, že ja ruže nenosím len tak, ani an darčeky nemám peniaze a mojej láske buď budeš veríť, alebo proste zmiznem.
Máš krásne sny. A bolo by tak jednoduché ti ich splniť, ale nechcem aby si prišla o ne. Je to hrozný pocit...
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Prešov vie byt v noci láskavo čarovný nebezpečne zradný. Ako ľudské vzťahy. Dávaj si na seba pozor.
3
...mojej láske buď budeš veríť, alebo proste zmiznem...
- GENIÁLNE..!
- GENIÁLNE..!
Napíš svoj komentár
"V oranžovom svetle uličných lámp sa zdá byť sneženie to najkrajšie, čo človek v meste môže vidieť. "
z konca mam zvlastny pocit, ako preneseny nepokoj do slov..
opisujes sa ako strasne zasadoveho bez kompromisov, bud, alebo..