*
Keď som sklonil hlavu a z očí sa mi vyvalili slzy, snažil som sa to skryť. Medzi prstami žmolím kúsok zlomeného konárika a do suchej kože na nohe ním kreslím akési neforemné obrázky. Je mi to ľúto, že tvoj svet je odomňa priďaleko. Je mi fakt ľúto, že celé dni svojho života zabíjame hraním sa na lásku. Je mi naozaj ukrutne ľúto, že asi nikdy nepochopíš, že ja a ty sme z úplne iných planét.
Potom sa pýtaš prečo plačem. Chlapsky si utriem slzy a tvárim sa, že sa nič nedeje.
"Naozaj mi nič nie je!" Sebaisto vravím a neustále medzi prstami žmolím ten kúsok konárika.
Všetko stíchne, dokonca aj vietor, a obaja vieme, že klameme sami seba. Nakoniec sa usmejeme a vietor sa znova rozfúka. Rozfukuje aj nás. Ďaleko, ďaleko od seba...
*
Ty už nevieš kam ísť, tak kráčaš dokruhu, ty už nevieš kde vychádza Slnko, ty nosiš na pleciach stále nejaký kríž. Ja sa flákam, síce neviem kam, ale Slnko mi vždy ráno ukáže smer a niesť si problémy sveta so sebou, naozaj nie je mojim údelom. Ľudia sa menia prirýchlo a ja s nimi neudržím tempo...
Vieš, zlatko, ako to chodí, ráno vstaneme spolu v posteli a vypijeme spoločnu kávu. A večer sa meníme na zvieratá. Opantaní vidinou niečoho lepšieho sa utápame v poldecákoch a so smútkom a sklamaní zo sveta, končíme zase pri sebe v posteli...
*
Utopisticky snívam ako ležíme v tráve a nevadí ti horúčava, nevadí ti hmyz, nevadia ti štekliace steblá, nevadí ti ticho, nevadí ti mrak na oblohe, nevadí ti únava v nohách, nevadí ti špina za nechtami... ale vadí. Samému mi býva naozaj smutno. Samému mi nechutí ani voda z lesnej studničky, ani vietor mi nezmotá vlasy tak ako keď je vedľa mňa niekto. Musím byť sám, aj uprostred lesa hoci som s tebou, som sám. Škoda, že les nie je z betónu - bolo by po probléme. Tvojom probléme.
*
A večer znova víno. Znova zabúdam na to, že sa mám k tebe správať ako k niečomu vzácnemu. Pohľad na tvoj chrbát a naštvaný krok, na to ako sa vzdiaľuješ ma už vôbec nevytáča. Sama si mu ubrala na dôležitosti. Ja za tebou behať nebudem. V kľude dopijem svoje víno a odídem. Na mobile mi, samozrejme, odišla baterka...
*
Možno by nebolo naškodu sa o teba zaujímať a vypytovať sa aký bol piatok. Bolo by fakt krásne počúvať ako si toho vypila priveľa, ako si ogrcala záchod, ako ťa ktosi obťažoval, bolo by úžasné vedieť ako si vôbec došla domov. Možno by sa mi otvorili oči. Konečne.
Viem kedy držať hubu...
Som sebec, ako sama vravíš, ale keby som nebol, už dávno by som ti nevedel prísť na meno...
Počúval by som ťa, tváril by som sa nadšene a smial sa aká si len skvelá...
*
Stratila si sa v meste. Ja ťa hľadať nebudem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
4
tak sa mi zdá že si vyberáš zlé baby...inak zasa super blog a vela štastia.
5
4. odsek je nádherný..
4 odsek je úplne úúžasný..!
tak sa mi zdá že si vyberáš zlé baby..
tak sa mi zdá, že sa na ne podobám..
4. odsek
4 odsek je úplne úúžasný..!
tak sa mi zdá že si vyberáš zlé baby..
tak sa mi zdá, že sa na ne podobám..
4. odsek
6
Staník...a tak mi to prišlo ľúto kedď čítam,ako sa trápiš s dotyčnou osobou...kiežby sa k tomuto raz dostala a prečítala si to...možno by si uvedomila aký v skutočnosti si...lebo ty SEBEC zdaleka nie si,ani nikdy nebudes...
7
Súhlasím s viacerými komentármi tu nad sebou... ale má také niečo zmysel? Neverím tomu, že v tvojej blízkosti nie je nikto, kto by vedel takéto veci, po ktorých túžiš, prežívať rovnako nadšene a spokojne s tebou...
A veľmi by som ti to priala...
A veľmi by som ti to priala...
Napíš svoj komentár
včera som skoro 5 hodín "behala" v prírode bosá, v záhrade zbierala maliny a ríbezle.. bolo to krásne
trvalo mi síce skoro 2 hodiny, kým som sa prispôsobila prírode, a kým ma ona prijala