Plánovať budúcnosť v prítomnosti, je často jednoducho nemožné. Najväčšou prekážkou pri akomkoľvek pláne, bývajú zvačša ľudia. Len tak si môžete prechádzať cez prechod, s jasným plánom do budúcnosti, a od razu, deus ex machina, prejde vás auto. Akékoľvek plány do budúcna sa tak radikálne menia. V tom lepšom prípade tak, že pobudnete v nemocnici, v tom horšom, že sa stanete už súčasťou minulosti.
Práve pri tomto príklade si človek uvedomí, že záleží viac na súčasnosti ako na tom, čo bude o rok.
Ak mám byť úprimný, celá myšlienka dlhých úvah o budúcnosti, plánovanie, ba, niekedy aj spoliehanie sa na to, že tieto plány vyjdú, je ako hádzať si polená pod nohy.
Zmapovať si svoju budúcnosť môžete, no zmysel to má často rovnaký ako ryhami niečo nakresliť v púšti do piesku, čas to jednoducho odstráni. Problémom ľudí je, že sa buď sústredia na to čo bude, alebo čo už bolo. Myslia si, že sa im niekde zjaví TARDIS, a oni, vládcovia času, zmenia svoju minulosť aj budúcnosť. Takto to ale nefunguje. Ak teda nie ste Dr.Who.
Žiť v prítomnosti je dnes nedocenená vlastnosť. Nevravím, že ľudia majú vždy konať impulzívne, no mnohí túto schopnosť nemajú. Nedokážu robiť rozhodnutia priamo. Položíte im otázku, a oni vám povedia, že odpoveď môžete v písomnej forme očakávať do týždňa.
Ak sú vaše budúce plány magicky nezávisle od ostatných ludi, je síce ľahšie ich ovládať, no treba mať disciplínu. Ak sa raz odhodláte venovať sa vzdelávaniu, či športu, mal by to pre vás byť dlhodobý cieľ. Ak počas neho odskakujete k mnohým iným činnostiam, nemá to zmysel.
Aby som tu zbytočne ďalej nefilozofoval, neplánujte si život ako vládny rozpočet. Jednoducho žite v prítomnosti, ktorá sa na rozdiel od budúcnosti dá ovplyvniť priamo.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Páči sa mi aj tá časť s tou otázkou a odpoveďou do týždňa... to mi pripomína veľa ľudí, ktorý teraz nemajú čas. Hold, takže ho nebudú mať nikdy, to je tak. Ok a teraz sa naloďujem do svojej T.A.R.D.I.S. a padám preč