Pred dvoma týždňami sa presťahovali do mesta, v ktorom chlapec nemal žiadnych kamošov. Práve je začiatok roka a chlapec stojí dosť mrzutý pred budovou svojej novej školy. Zdala sa mu obrovská hlavne keď mal ešte iba 10 rokov a šiel do 5. triedy. Škola mohla mať tak zo 40 rokov usudzoval chlapec podľa štýlu a farby maľovky na škole. Hádam by sa už patrilo povedať jeho meno, volal sa Mišo. Nebolo mu veľmi do smiechu keď v starej škole mal všetkých kamošov. Postavil sa ku radu v ktorom bola nastúpená 5.B. Chlapci sa mu zdali byť v pohode preto sa im predstavil: ,,Čaute, volám sa Mišo a som tu nový." Takto sa s nimi zoznámil. Potom prišla učiteľka a všetkých privítala. Po nudnom bľabotaní riaditeľa ich školy sa pobrali do tried. Podostávali rozvrhy aj učebnice. Sadol si úplne dopredu. Andrej, chlapec s okuliarmi si k nemu prisadol. Zdal sa mu pohoďák. Mišo si pomyslel no tak aspoň nesedím osamotený. Dievčatá ako vieme v tomto období namyslené ho neprijali veľmi priateľsky ale tak neprijali nikoho. Mišo sa cítil dos´t blbo. Keď prišiel domov poplakal si a mrnčal, že v novej škole určite nebude mať žiadnych kamošov.

O tri týždne sa už cítil v tom meste ako doma. Chalani v triede mu pripadali v pohode, daktorý troška podrazáci, ale daktorý normálny. Z jedného chlapca v triede mal však strach. Bol to desivý prepadlík. Ešte nikdy nezažil v triede prepadlíka a preto sa cítil neisto. S učiteľmi nemal problém, snažil sa a to sa odrážalo v jeho známkach , mal vačšinou jedničky. Dievčatá boli preňho úplné kravy. A navyše pomerne silné. Mali blbý zvyk do každého strkať a Mišo bol pomerne útly a preto sa ľahko rozsypal na zem.


Pokračovanie nabudúce

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár