Trocha som pomýšľal na to, že keby tak ľudia vedeli využiť energiu z bleskov tak by nám to myslím postačovalo a nepotrebovali by sme ostatné elektrárne. Ale ako poznám ľudí, hneď by sa to prevrhlo do toho, že by „vytvárali“ búrky a to by určite nebolo dobré. Preto radšej dobre tak, ako je. Ale o tom som nechcel písať takže späť k veci.
Jedného pekného dňa som sa vybral s otcom na typickú dvojhodinovú (minimálne) prechádzku. Už ráno sme videli na oblohe čierňavu no my, veční optimisti sme na to odpovedali rečami typu: „To sa rozplynie“, „Mraky pôjdu smerom na západ a nie za nami“ a pod. Cestou sme nabrali nejaké tie hríby, ale nič moc, lebo bolo pomerne sucho a hríby potrebovali vlahu (ktorú neskôr zaručene dostali) . Celý čas sme šli cez lesy chodníkom, až sme sa dostali na hlavnú cestu a blízko nej sa nachádzali WC a prameň ktorého voda má vajcovitú vôňu (dúfam že WC a prameň nie sú navzájom prepojené!). Zložili sme si ruksaky a nabrali do prázdnych fľašiek vodu, ktorá podľa otcových slov „už dávno nie je to čo kedysi“ a je to pravda, dokonca aj ja keď som bol menší tak si pamätám túto vodu s výraznejšou chuťou, ale po tom, čo pravdepodobne niekde upravovali cesty narušili podzemnú sieť tohto prameňa a tým narušili aj jeho chuť. Ako sme tak plnili fľaše, všimli sme si, že mračná sú čoraz bližšie a bližšie a začína mierne mrholiť (to znamená pršať ja viem, že väčšina toto slovo pozná ale radšej som uviedol preklad do spisovnej slovenčiny aby som sa vyhol nepríjemnostiam v diskusií). Kým sme doplnili fľaše tak všetko okolo pekne stmavlo a nebolo pochýb o tom , že príde búrka. Búrka prišla veľmi rýchlo a my sme začali mať obavy, čo urobíme. Od domu je to veľmi ďaleko, musíme sa niekde skryť. Ale kde? Popri ceste sú všade stromy , to nie je bezpečné. Pod tým malým mostíkom by sme beztak nezmestili a tečie tade voda a ako všetci dobre vieme, voda je pomerne zlý vodič el. prúdu , ale dostačujúci na to, aby energia z blesku pekne krásne prenikla do vášho tela a prehriala váš organizmus, čoho následkom býva smrť (nie vždy). Museli sme ísť úplne premočení ďalej. Po zhruba 300 metroch sme uvideli miesto útechy- rozostavanú chatu! Tam sme sa ukryli pred búrkou a bola nám zima. Mal som isté tušenie, že aspoň ja ochoriem ktoré sa neskôr nepotvrdilo. Pod strieškou sme strávili už hodnú chvíľu a ja som sa nudil. Vybral som z vrecka mobil a chcel som vedieť, koľko je hodín. Oco sa na mňa pozrel ako na debila: „So zapnutým mobilom si výborný bleskozvod.“ Ja som na svoju obranu odvetil: „Ale na fyzike nám učiteľ hovoril, že nie je vedecky dokázané, že zapnuté mobily priťahujú blesky!“ Oco sa na mňa zase pozrel, ale tento krát som z jeho pohľadu nevedel, či som väčší debil ja alebo môj fyzikár (ak sa sem náhodou dočíta môj fyzikár, tak mám problém ale beztak ma nemá rád (ani ja jeho), tak to mám za jedno) a s iróniou v hlase povedal: „Chceš to dokázať? “ Po trojsekundovom uvážení som sa rozhodol, že ten mobil vypnem. Nemá cenu provokovať blesky a môjho oca.
Keď búrka dozúrila, vracali sme sa domov a ja som mal jeden nový zážitok (po dobe vnímaný ako kladný a humorný, ale v tej chvíli mi nebolo všetko jedno) aj isté ponaučenie: Na búrku sa dobre pozerá z okna, ale zle z lesa.
Blog
11 komentov k blogu
1
sugy1
18. 8.augusta 2011 18:43
To s fyzikárom
5
hm... spomínam si na jednu búrku, ktorej som len tak tak ušla... nebolo mi všetko jedno keď začali biť blesky... keď jeden udrel kdesi v hore tak sa až zem triasla... to sme už našťastie sedeli v chate... máš pravdu teda... iné je byť počas búrky niekde v lese a iné zas na ňu pozerať z okna... aj keď by som doplnila, že iné je sa na ňu pozerať z okna domu, ktorý nemá bleskozvod ... už aj to sa mi stalo
6
7
My sme šli nedavno na korčuliach a na bycikli asi 7km od mesta na dubnik (na jazero) na korčuliach viem ale nemali sme odvoz a ani bycikel
a stihla nas fajna burka ale to sme sa na polceste radšej zvrtli a padali domov kks a mojekorčule (požičane od kámošky) nemali ani brzdu tak som sa dobre zjebala dokrikov ale burku mam stejne rada aj ked som sa na šmyku zjebala s vykrikoma clee sidlisko pie tieto pojebanie korčule is už neobujem kurva
a stihla nas fajna burka ale to sme sa na polceste radšej zvrtli a padali domov kks a mojekorčule (požičane od kámošky) nemali ani brzdu tak som sa dobre zjebala dokrikov ale burku mam stejne rada aj ked som sa na šmyku zjebala s vykrikoma clee sidlisko pie tieto pojebanie korčule is už neobujem kurva
8
@sprejerka01
to hej, korčule sú zradná vec, si pamätám keď som sa učil korčulovať tak aj keď som na zimných už vedel tak som nabúral tak fajne do plota lebo som nevedel brzdiť a miesto na otočku nebolo DD
to hej, korčule sú zradná vec, si pamätám keď som sa učil korčulovať tak aj keď som na zimných už vedel tak som nabúral tak fajne do plota lebo som nevedel brzdiť a miesto na otočku nebolo DD
9
nj, najlepsie je v burke postavit sa pod strom aj s mobilom =D ten koment k fyzikarovi nema chybu =D ja som nieco podobne zazila s profkou, co ma na zs ucila slovinu...a raz ma dokonca nastvala az tak, ze som jej zatresla dvere pred nosom- nastastie nic horsie som z toho nemala =D
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Robinson444: Anatole France
- 7 Hovado: Psychoterapia
- 8 Protiuder22: Kenosis
- 9 Derimax3: Prehovor do duše
- 10 Hovado: Čo ma napĺňa.
- BIRDZ
- Normalkomar
- Blog
- Zažiť búrku mimo bydliska nie je sranda!