Nerozumiem ničomu.
Nerozumiem tebe,
nerozumiem sebe,
ani nám.
Stalo sa to tak náhle
zo dňa na deň,
ako si vždy vravel.
Ale ja viem, že si to mal
už dlho v pláne.
A tak tu teraz sedím,
zavretá vo svojej izbe,
a hlavou mi prebieha myšlienka,
tá jedna jediná
prečo?
Verila som ti ako nikomu
verila som ti, hoci som nechcela
a ty si ma sklamal.
To je presne to, čoho som sa bála
a prišlo to. Zase.
Doteraz celkom nerozumiem,
čo sa stalo
a čo som spravila?
Povedz mi to prosím,
lebo som totálne mimo.
Znovu som urobila chybu?
Snáď nie tú istú
ako predtým.
Zrejme som nepoučiteľná,
ale ja sa nezmením.
To si mal vedieť,
varovala som ťa.
Prosila ťa,
aby si mi neublížil.
No ty si to spravil.
Možno ani nevieš,
o čom hovorím.
Možno toto všetko
vôbec nič neznamená.
Pre teba.
Ale mne sa pomaly,
ale isto
rúca celý svet.
A neviem čo s tým,
nejde to zastaviť.
Moje srdce sa rozpadá
na tisíc malých kúskov.
A viem, že je to klišé,
ale presne tak sa cítim.
Prázdna.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár