A ja sedím na parapete okna
A dívam sa na tiché, dažďové kvapky...
I moje pery cítia ich slanú chuť...
Kde pramenia?
Tie malé kryštáliky,
Čo kropia moju tvár?
Vieš, oci...
Je to ešte čerstvé, dúfam, že to vieš aj ty...
Kus môjho života bola v srdci len prázdna, bezduchá diera.
A odrazu si tu ty,
Ten, ktorý mi mal čítať pred spaním rozprávky...
A chodiť so mnou na plesy otcov a dcér...
A chrániť ma, keď ma chlapci ťahali za vlasy...
Mal si tu byť, a spolu s mamou vystierať predo mňa krídla
Určovať smer... a takisto karhať ma, ak som sa zmýlila...
Nie, nehnevám sa, ani ti nemám čo odpúšťať...
Kto z nás je dokonalý?
Vieš, minulosť nie je podstatná...
Aj keď tvorí tú priepasť, ktorá medzi nami je...
Niekedy je ticho, priam hrobové...
Keď ma vezieš domov, obaja mlčíme.
Sledujem cestu a hľadám uzlík, ktorý by upevnil náš vzťah...
Stačí slovo...
Ťažko sa mi hľadá... vieš, je zvláštne hľadať slovo a povedať ho v správny okamih... čakať, kedy bude vhodná chvíľa...
Prepáč, že to ešte nedokážem..
Aj keď cítim, že už je čas.
Bojím sa, že je to stále len rozprávka...
A raz sa to skončí, príliš skoro,
Skôr, než to začalo...
Prší...
Slzy naďalej kropia tvár...
Život plynie... ty si tu, a ja tam...
Sme vzdialení...
Nemalo by to tak byť.
Teším sa, keď prídeš...
Ako malé dieťa,
V skutočnosti prežívam svoje druhé detstvo...
Ďakujem ti za každú chvíľu,
Ktorú mi dávaš,
A za každé slovo, ktorým ma uisťuješ,
Že naozaj to nie je len sen...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nynderka
22. 5.mája 2009 18:53
ani nevieš ako som rada, že je to s vami tak ako je
Napíš svoj komentár