Klamstvo je každodennou súčasťou nášho života. Odkedy to tak je nikto nevie,ale je to tak.Vždy klameme.Kvôli strachu pred trestom.Kvôli tomu aby sme si ulahčili život. Klamstvo. Trápime sa ešte viac. Nedokážem sa už na seba pozerať. Vy to dokážete? Idem niekde na párty. Pozriem sa do zrkadla. Vidím tam umelohmotnú barbinku,ktorá klame,že je niečo iné. Sama sebe neverím. Ráno vstanem a pozriem sa do zrkadla. Aj to je klamstvo. Pretože sa radšej na seba nepozerám. Ludia vdávaju komentare k fotkam.Citujem ,,Aká krásna fotka! ´´ A pritom klamú.Lebo si povedia,že je hrozná.
Prečo vždy klameme? Aj rodičom. Kde si bola? S kým si bola? Bola som s Luckou a boli sme sa len tak prejsť. Pritom pravdou je,že som bola s partiou kamaratou chlastať v meste. Klamstvá,klamstvá. Je mi z nich už zle.
Nenavidím to slovo. Klamem. Lebo v kúsku srdca ho milujem.
Zakrývame vlastnú pravdu. Hľadáme len tie negatíva v našom živote. Klamem aby sme sa zachránili,ale pritom to tak vôbec nieje. Prečo nám dal Boh šancu slobodne sa rozhodnúť? Lebo nám veril. My sme ho sklamali. Jediný kto vie pravdu je on.Aj jeho klameme. Klameme samých seba. Klameme tých čo najviac milujeme. Ako vyzerajú naše duše? Splesneté,alebo to ešte nič nieje? Bude to pokračovať dalej? Bude. Do konca života. A ja sa na to budem pozerať do konca svojho života. Kto to má vydržať? Ako to mám vydržať? Nevládzem nosiť v sebe pocit klamstva,ktorý sa už ani nedá vrátiť spať. Toľko klamstiev,ktoré som len ja napáchala je množstvo ktoré prekrýva všetko. Prekrýva srdce.Prekrýva vieru. Trepem. Idem robitť niečo užitočné.Zase klamem.Budem tu sedieť a písať hovadiny...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.