Pomaly a bolestne

Nadpis vraví za všetko. Pomaly a bolestne....presne tak som prišla o to, čo malo pre mňa najväčšiu cenu. Obláčik ilúzie predo mnou zakrýval pravdu a oči nie a nie vidieť čo sa naozaj deje. Celý čas som utekala po veľmi tenkom ľade a aj keď som počula pukať jemnú vrstvu zamrznutej vody, ktorá ma už tak dlho držala nad hladinou nepozrela som sa pravde do oči a pomaly som sa prepadla do hlbokej priepasti ľadovej vody. Môj skutočný život sa začal len pred pár rokmi, dovtedy sa po svete premávalo len moje telo bez duše a bez citov. Potom sa zrazu v mojich očiach objavili iskry a s nimi aj Alanh. Krásne chvíle, pocit istoty a vedela som, že pre niekoho som dôležitá. Nedá sa opísať, čo všetko som vtedy prežila, a ani nechcem. Môj budovaný domček z karát niekto zrútil a zasypaná pod ním ostala aj moja duša. A teraz? Opäť sa tu túla telo bez duše a citov...len so slzami v očiach. A myšlienkami každú minútu svojho života venovanými duši takej blízkej a zároveň vzdialenej... Ďakujem...Odpusť- To sú slová, ktoré jej dlhujem...aj keď to kamarátstvo, ktoré medzi nami vzniklo stále prežíva...v mojom srdci a pre mňa ešte pevnejšie a dôležitejšie ako pred tým...no ona to nevie. Tak čo teraz znamená čas? Pre mňa všetko...A tebe ho chcem venovať pre pochopenie...pochopenie, toho že mám strach spoznať ťa...bojím sa, že kartový domček nikdy neostane pevný a raz sa zničí celý. No teraz to nedopustím a žiadam ťa o to isté... Sestrička...ľúbim ťa!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu