na tráve sa slnil tuleň.
Ako si tam tak ležal,
zdalo sa mu, ako by niekto okolo neho bežal.
Bola to mala lienka,
volala sa Milenka.
Zdal sa jej tuleň krásny,
celý deň len o ňom básni.
Tuleň si tam ďalej ležká,
zrazu zašepká mu lienka do uška.
,No tak tuleň, budem tvoja ženuška,
navarim ti, operiem, a budem stále peknučká".
Tuleň zdvihne hlavu,
vyľakane pozrie na ňu.
Lienka sa len usmeje,
a svojou malou rúčkou ho oveje.
Chvíľu tuleň premyšľal,
nakoniec jej svoje srdce dal.
Už o 7 večer, lienka s kufrom plným svojich vecí,
vybrala sa ona najprv na poldeci.
Neskôr už stojí pred tuleňovou branou,
tuleň ju už čaká aj so svojou mamou.
,,Vitaj lienka u nás doma,
a neopusti nikdy môjho syna".
Vraví mama tulenica,
a da lienke pusy na líca.
Onedlho bola svadba velká,
dokonca prišla aj telka.
Dlho všetci na tu svadbu spomínali,
až nakoniec na ňu aj pozabúdali.
Išli dni, išli roky,
narodil sa malý Koky.
Chlapec rástol ako z vody,
a bol šťastný, že sa mu tak dobre vodí.
Za to čím bol starší,
tým viac bol lakomejší.
Nikomu nič nedal,
iba pre seba všetko bral.
Mamka s ockom smutní boli,
že takeho lakomca porodili.
Nič sa nedalo robiť,
len syna do sveta pustiť.
Ale Koky,
maval šoky.
Že mamka s tatkom maju roky,
oni nechapu, že svet sa zmenil,
a Koky preto často penil.
A tak v jeden krásny, slnečný deň,
vybral sa náš Koky z domu preč.
Nebol dlho,
vrátil sa hneď na druhy týždeň.
No mamka s tatkom pomreli,
a taký list mu zanechali.
,,Ach ty naš Koky,
nebuď tam dlho, a nechoď ty už do roboty.
V záhrade, tam su ukrite peniaze"
Koky hneď vybral sa on do záhrady,
našiel peniaze a bol už šťastný.
Všetci ľudia mu zavideli,
že on je šťastny, a oni ne aj keď celý život dreli.
Koky ich mal v riti,
oženil sa, a dobre si žil
viem že je to oničom ale nuda robi svoje
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár