Je koniec! (( Venované základnej škole. ))

Jednoducho je to všetko preč...
A som rada. Občas s Vami bola aj zábava. OBČAS! Nechápem, prečo píšete, že to bolo super. Chcete oklamať seba alebo ostatných? Nebolo to super, vôbec to neboli skvelé roky v živote. Bezcitné? Možno. Ale je to pravda. A komu inému môžem povedať pravdu, ak nie ľuďom, ktorých poznám deväť rokov? Ach, tie Vaše prázdne reči o doživotnej súdržnosti! Ako sme tomu len verili! A pritom ešte skôr ako som sa nazdala - ako som si to vôbec uvedomila - , sa to všetko stratilo. Spomínam si, že som to bola ja, kto posledné roky hovoril, že sa teší na strednú a že chce byť sám v triede – bez nikoho z minulosti. Teraz ale nechcem naznačiť, že som chcela začať nový život. Zo začiatku možno, ale vedela som, že to tak nebude. A spomínam si aj, že ste to boli Vy, kto mi dohováral, aby som tak nehovorila a naoko ste sa urážali. Som zmätená. Som zmätená z Vášho správania. Nebudem písať, že nikdy nezabudnem, pretože ja zabudnem. Ja totiž CHCEM zabudnúť. A Vy s tým už nič neurobíte. A možno Vám to aj bude jedno. No mne je to jedno už teraz. Takže sa nemusíte pretvarovať, že vám to nie je ľahostajné a pokojne nado mnou mávnite rukou. Aj tak tie naše prejavy priateľstva sú len falošné. Viete to Vy i ja.
Takže Vám prajem do vašej lepšej budúcnosti veľa šťastia. Šťastia je totiž málo a mne by nepomohlo ani všetko šťastie na svete.
Buďte zbohom.

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu