vobec netusim preco to sem pisem, mozno chcem, aby ma konecne niekto pochopil...ale..taky sa asi nikdy nenajde..
vo stvrtok, 9.8.2007 to bude rok co umrela moja babka..babka, co pre mna bola viac ako mama..babka, ktorej mozem vdacit za to, aka som..babka, ktora ma naucila zavazovat si snurky, zavarat marhule, robit palacinky..babka, ktora by pre mna zniesla modre z neba, dala vsetko na svete len mne a otcovi, ktora ma lubila tak moc, ako sa len da...
posledne dva roky som sa k nej chovala hrozne..uplne som na nu kaslala...a nikdy som si neuvedomila co pre mna znamena..nikdy si neodpustim, ze som sa k nej tak chovala..ze som sa jej aspon nepokusila vratit vsetku tu lasku a staroslivost..radsej som bola vonku alebo doma za netom..preco?? ja to sama nechapem...
len prislo jedno rano..rano, kedy som zasa bola hore o 8 nevyspana, lebo som sa celu noc bala, ze nam zavolaju z nemocnice a povedia..povedia..to, co mi povedali rodicia..zdalo sa mi, ze pocujem plac, ale hovorila som si, ze nemam "haluzit", ze to len niekto kaslal, ze to je ok..zrazu sa otvorili dvere mojej izby a uplakany otec prisiel s mojou mamou..."Co sa deje?" pytala som sa..."Babka.." odpovedali..."Co??" nechapala som..alebo som nechcela.."Umrela"
prve dni si nic neuvedomujete..vybavujete veci, idete na pohreb, idete na kar..vidite ju v tej truhle..ako ma zlozene ruky.ruky cele od modrin, pretoze jej kazdy den brali krv a uz ani nemali odkial..ruky, ktore ma hladkali, ruky, ktore mi robili jest, ruky, ktore sa o mne starali..vraj mala pokojny vyraz..neviem..ale mam ho v pamati...zrazu ju daju len tak do zeme a je po nej..ma byt zabudnuta..ale to nikdy nebude...par mesiacov po jej smrti som sa vsetkeho bala..vsetky zvuky boli pre mna strasne, vsetko bolo divne..teraz je to uz lepsie..ale..nikdy sa nezmeni ta prazdnota v mojom srdci..
od toho dna by som radsej nezila..keby nebolo mojho otca, tak uz nezijem..ale som posledne co ma...aspon jemu musim ukazat svoju lasku, ked jej som to nedokazala..nikdy si to neodpustim..viem, ze ona by mi to odpustila, ale aj tak...tak rada by som sa jej za vsetko podakovala, tak rada by som radsej s nou v piatok vecer pozerala telku, ako bola vonku s kamosmi..tak rada by som jej pomahala..preco som vtedy nemohla?? preco som bola taka?? to nikto nevie..je to moja hlupost...dala by som vsetko za to, aby som to mohla vratit.aby som jej mohla povedat, ze ju lubim...posledne co som jej povedala bolo:"Uzdrav sa.."
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
johndensmore
6. 8.augusta 2007 00:28
mal som podobné pocity po smrti mojej babky. Horšie ale je keď dotyčného ani nezažiješ. Ja som svojho dedka z otcovej strany nepoznal pretože som sa narodil rok po jeho smrti.
3
Johndensmore:no ved moj dedo-manzel babky umrel ked som mala 3 roky a moj stryko-syn babky umrel ked som mala 4:.takze si toho ona dost zazila...a podla mna je praveze lepsie ked ho nepoznas..aspon ti za nim nie je smutno..
4
Dedko mi zomrel ked som mala len okolo 6 rokov, ale keďže bývali aj s babkou ďaleko, veľmi som ho nepoznala, takže som nejako veľmi neprežívala keď zomrel... ale neviem si predstaviť že by som prišla o babku a poslednú dobu sa toho dosť bojím, lebo má zdravotné problémy... a rada by som ju išla pozrieť, ale mamina má podivný názor že by sme jej akurát pridali starosti...
A niekedy ma chytá taký zlý pocit že nikomu zo svojich blízkych (či už rodina alebo priatelia) až na malé výnimky nehovorím ako ich mám rada... a keby sa im alebo mne niečo stalo... vyčítala by som si že som im to nepovedala... že som im nikdy nedala najavo ako by mi chýbali... Práve preto sa hovorí - "ži každý svoj deň ako by mal byť tvoj posledný"
A niekedy ma chytá taký zlý pocit že nikomu zo svojich blízkych (či už rodina alebo priatelia) až na malé výnimky nehovorím ako ich mám rada... a keby sa im alebo mne niečo stalo... vyčítala by som si že som im to nepovedala... že som im nikdy nedala najavo ako by mi chýbali... Práve preto sa hovorí - "ži každý svoj deň ako by mal byť tvoj posledný"
5
Hmmmm... je to smutne, na druhej strane clovek sa s tym musi naucit zit... smrt je nevyhnutnou sucastou zivota a ti co sa narodili pred nami nas vacsinou opustia... ale myslim si ze by si sa nemala len vynit- podla mna tvoja babka velmi dobre vedela co pre teba znamena. A myslim si, ze sa urcite snazila, aby si zila najlepsie ako sa len da, aby si sa napriklad u nej necitila zle... osobne si myslim ze vynit sa za to a spominat na to co si mohla urobit je nezmysel- radsej spominaj na to co si s nou zazila, nie?
That's all folks...
That's all folks...
6
netreba hovorit, ze mas rada, ak mas niekoho rada, ten druhy to citi a nemusis mu to ani povedat. spomienky na babku ti zostanu v hlave a tie ti nikto nevymaze, takze vlastne tvoja babka stale zije. v tvojich spomienkach.
7
je to naozaj veelmi smutne..tak uprimnu sustrast ja som nie poodbne nezazival, ke dmi umrel dedko... neviem preco??
9
mojeee tak toto sem nevedela fuuha tak vim otebe stale ece dost malo ale to sa dufam zmeni
10
Smutne...Ja som este nebola v takej situacii, neviem ake to je tak mozem ti len napisat aby ... neviem... hlavne na nu nezabudni...
11
Mne tiez zomrela baka prednedavnom.. wim ze je to strasne.. ale musis mysliet na to ze ona urcite wedela ze ju mas strasne rada a urcite sa teraz na teba pozera a dawa na teba pozor :0)
Napíš svoj komentár