Ja chcem byť tvojou holubicou, vezmi ma do dlani.... a zohrej skrehnutu
dušu, skrehnute telíčko......
Prosím ťe obím ma a zohrej aspon trošičku, máličko.
Je hádam take zle tak túžiť po láske???
Ten čistý, krásny cit ja túžim pochopiť ...
Tak prosim ošetri ty par malich rán, čo mi osud nadelil, blahosklonne dal....
Mno ty si ďaleko a ja mám krídlo zlomené.
Nepočuješ môj ston a ja nemôžem lietať, zdvihnuť sa zo zeme.
A beztak i na dialku chcela by som ti poslať kusok svojho štastia... prepač nie je ho veľa, ved dobreho veľa nebyva.
Mno beztak hreje pri duši pocit, že osoba, ktorú má človek rád veselé ba priam šťastné, radostné chvíle preživa.
No čo ešte dodať únava mi sada na oči keď myslím na teba v tento nočný čas .... a snívam, ach keby si vedel ako snívam.... o tisícoch neprežitích krás ktoré sa nikdy nestanu...... asi je lepšie že to nevieš ved laska má s pokojom v duši málo spoločného a ja posol mieru nemala by som sama mier? ... Tak lučim sa a prajem štastie, lásku a pokoj tebe do duše, to želanie si denne čitaj z mojich pier....
Tak ži! Neumieraj pomaly vo večnej neistote s oázkou či žiješ alebo nie
ži!!! Len miluj, štastný buď a ži! Toto je celé moje vyznanie...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
anjelik4195
19. 4.apríla 2008 10:58
pekne ale wjem s si to nepisala ty
Napíš svoj komentár