Hrdlo mi zviera zvlašny žiaľ .......ta znama veľká hrča ...
ach keby sa tak člove rozplakal ....
Nie to nejde oči mam prazdne a unavene a zvieravy pocit v srdci
Nie, ja vôbec nie som spokojná so sebou, so svojim životom a ani s ničim inym a ani nie som vlbec hrda na seba ....len som unavena.

Asi priveľmi tužim po laske ...oči sa mi naplnaju slzami a ja snad dufam že odplavia moj žiaľ ...ach ano ženy su vraj ako vlny, raz za čas príde smutok a raz hore a raz dole a potom vyjasnenie snad ked pride novy den a svitne nove rano zmizne žiaľ a smutok a prazdnota...nemam pre koho by som žila ... bez lasky je človek prazdy plny samoty a ta ak je jej veľa boli ...

Pre slzy už nevidim .vravi sa že plač očistuje ...je to pravda častokrat mi pomohol snad ma nesklame ani teraz a ja ako fenix opäť vstanem z popola a budem žiť naplno snad ....neviem či ako vždy ...
Teču mi po tvari ale nie je to plač len dve osamele slzy ktore neuvolnia hrču v mojom hrdle snad spanok odnesie ju so sebou ..

Ach chcem tak veľa?.......ludske teplo ,objatie , niekoho kto by mi osušil slzy a poveda mam ťa rad asi ano tak sa mi vidi ...
Nemam chuť skladať verše len uprimne pišem svoje pocity tu na ,,papier" snad tu ostanu zamknute a tiche prebolia a odydu

Sama si musim zotierať slzy ...sama,sama,sama tak ma to mrzi štve a nie ...dosť bolo sebalutosti my ženy sme vskutku ako vlny pride to a odyde ako ta vlna viem že zajtra bude lepšie svitne novy den a ja budem dychať iba pren ....=D

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár