A tak sa pýtam, čo môže naša prítomnosť spraviť pre našu
budúcnosť? My mladý študenti nemáme možnosť apelovať ani na našich pedagógov a keď máme, a pedagóg si nás vypočuť a občas nám dokonca porozumie, nemá možnosť pomôcť nám. A to pre to, že on zas nemá moc apelovať na tých najvrchnejších čo by mohli spraviť niečo s našimi názormi, postrehmi či typmi a trikmi na to ako by sme sa všetci spolu mohli lepšie cítiť
na mieste, ktoré vytvára nás a teda budúcnosť pre všetkých.
Máme toho veľa čo povedať, no zabúdame na to, máme veľké túžby po vedomostiach, no nemáme chuť to prejavovať, nemáme možnosť to zmeniť, tak aby to viac vyhovovalo nám a tým pádom prispievalo k rozvoju školstva a všeobecnej edukácie na Slovensku, ale kto s tým môže niečo spraviť? to je tu dnes
v tomto štáte najvyššie? Kto by mal mať ako prvý záujem o budúcnosť svojich občanov? Je to vláda, sú to tí, ktorých sme si zvolili aby nás zastupovali, ale zároveň aj tí, ktorý nás nemôžu zastupovať, ak si nevypočujú naše myšlienky a nebudú sa snažiť presadiť a umožniť ich. A nie s tým začínať len v predvolebnom období
alebo sľubovať, že ak by nás mohli zastupovať budú nám aj načúvať. Verím, že nová vláda má záujem o
budúcnosť Slovenska, keď sa tak pozerám na nie príliš populárne zmeny, ktoré učinila v rámci vylepšenie budúcej ekonomickej situácie. No tieto zmeny nám nepomôžu, ak si neuvedomíme, že to čo je teraz v budúcnosti už nemusí byť.
A celé snaženie môže znehodnotiť zle vychovaná budúcnosť. Deti, ktoré sa stanú dospelými a pod vplyvom zlej edukácie zostanú bez akejkoľvek progresie, samostatne a nekonvenčne zmýšľajúcej mysle, ovplyvniteľná stádom rovnako pseudo vzdelaným ako oni. Veď dnes je získať vysokoškolský titul ľahšie ako zobrať dieťaťu cukrík o ktorý nemá záujem. Nastal inflácia vysokoškolských diplomov a tie uz dnes nemajú žiadnu cenu. A my sa môžeme čudovať, prečo dnes mladý nemajú chuť študovať. Keď niečo čo by malo byť prestížnou odmenou za snahu a pochopenie pre získanie vedomostí je dnes tak bežné a znehodnotené. Ďalším dvôvod prečo dnes žiaci nemajú chuť učiť as by mohlo byť aj nechutenstvo učiteľov učiť. Učitelia, ktorý ako mladý nadšenci do výchovy našej budúcnosti nastúpili do práce sú už len zničený ľudia zavalený množstvom zbytočnej byrokracie, ktorá povedzme si otvorene nie je až tak dobre platená čo vyvoláva nedocenenosť v spoločnosti
a tým pádom aj nedocenenie samých seba a popri tom aj práca, ktorá ich mala tak napĺňať sa stáva v konečnom dôsledku neuspokojivou vzhľadom na väčšie problémy s papierovačkami a nedostatkom kreatívnej komunikácie so žiakmi. Učitelia teda cítia chtiac či skôr nechtiac apatiu voči svojmu povolaniu a tým pádom aj ku žiakom a v žiakoch táto apatia vyvoláva rovnaku neochotu. Ak by boli učitelia zbavený svojich nútených povinností a trošku viac docenený určite by sa obom stranám pracovalo lepšie. Naša vláda by sa mala na názor spýtať priamo učiteľov, ktorý sa s edukáciu stretávajú každý deň a sami vedia najlepšie ako by to bolo lepšie.
Vláda učinila alebo sa chystá učiniť par zmien, ktoré by mali viesť k zvýšeniu a obohateniu nášho kultúrneho života, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou nášho vzdelávania. Uznám, že znovu zavedenie štatútu národného umelca má svoje opodstatnenie v zmysle váženia si nášho umenia, ale k čomu to bude, keď bude jestvovať, len banda tupých hláv, ktorá si ani nebude uvedomovať vážnosť tohto tak prestížneho titulu?
Vzdelávanie mládeže by malo byť pre našu vládu prvoradé, nová vláda by si mala uvedomiť chyby, ktoré sa doteraz v školstve diali. Všetci sa snažili len o jednoduchšie vzdelávanie.. Ale kam to bude pokračovať? Dôjde to až tak ďaleko, že si zopakujeme renesanciu a v duchu priblíženia sa starej antike budeme vyučovať klen prvky trívia? Alebo si konečne uvedomíme, že pansofia by mala byť tou pravou cestou pre našu budúcnosť?
Možno by mohol mať niekto pocit, že už teraz nemajú žiaci chuť učiť sa a ich tak prirodzene prahnutie po vedomostiach sa vytratilo boh vie kam a nemá dôvodq prikladať im a snažiť sa do nich ,, natlačiť,, aspoň základ z každého oboru v ktorom by si mohli nájsť aj ten svoj..Mám pre neho odpoveď. Je to len ďalšia vec na ktorej by mala vláda popracovať, postarať sa aby deti už od ranného veku podporovali svoj prirodzený pu spoznávať všetko naokolo, aby nezatrpkli voči školskému inštitútu a hororovým piatim dňom, ktoré predstavuje. Dosiahnuť komunikáciu s mládežou a dať každémui najavo, že je jedinečný a neopakovateľný a nemal by na to zabúdať a prejaviť to. Škola je základom života každého civilizovaného človeka. Mala by ho podporovať a nie utláčať jeho osobité prejavy. Ak by boli na školách zavedené napríklad diskusné hodiny riešené spôsobom brainstormingu, možno by aj ubudlo poznámok a pribudlo jednotiek vzhľadom na vypočutie dotazov, pripomienok a návrhov študentov, ktoré by mohli ozvláštniť naše vzdelávanie. Možno by potom mal väčšiu chuť podieľať sa na činnosti celej spoločnosti, lebo ako povedal J.A. Komenský: ,,Všetci na jednom veľkom javisku sveta stojíme a čokoľvek sa na ňom deje, každého sa to týka,,
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár