z lat,
pestis , pestilencia, mor (z toho morový, úmorný) : rovnaký koreň ako mordovať, zničiť (UMORENIE) mor, pestilencia alebo smrtiaca epidémia, všetko veľmi škodlivé, zhubné alebo ničivé, zhubná alebo deštruktívna osoba.
MOROM je, chtiac či nechtiac, nakazená celá naša spoločnosť. Pár ľudí sa nad tým už aj zamýšľalo a chcelo povedať: ,,DOSŤ!"
No MOR bol silnejší. Proti MORU nejestvuje žiadne permanentné očkovanie.
Nič čo by nám pomohlo zbaviť sa MORU natrvalo. Veď ako tvrdil CH. Bukowski v jednej zo svojich kníh: ,, v zásade neexistuje 100-percentný človek. všetkých nás preliezajú rôzne šialenstvá a škaredosti, ktoré si my sami ani neuvedomujeme, ale všetci ostatní o nich vedia.,, Takže proti MORU sa nedajú vytvoriť trvalé protilátky. Je potrebné sa neustále preočkovávať, lebo MOR si zbraň proti protilátkam práve vytvoreným bude nachádzať znova a znova. Niektoré protilátky sa nám v tele udržia dlhšie, iné kratšie.
MOR môžeme nájsť kdekoľvek... Spí u nás v byte, žije v susedstve, upratuje naše ulice, riadi naše mestá, učí naše deti v škole, chodí na disco a do barov, riadi naše životy. Ale do akej miery? Až do takej, že MORU podľahneme naplno až zabudneme žiť naše životy a začneme žiť a šíriť MOR. Už to nie sme my. Je to niekto iný a zároveň taký istý ako všetko okolo nás. Žijeme zabehnuté stereotypy niekoho iného a pritom si myslíme, aký je náš (váš, ten istý) život úžasný a plný... Plný? Ale čoho? Obrovského vákua a stereotypu niekoho iného..MORU..
Snažíme sa žiť životy, tak ako si myslíme, že je to správne. Ale ako vieme čo je správne.. Alebo ako vieme, čo je v rámci možností spoločenstva človeka správne? Vieme len toľko, koľko sa dozvieme od okolia. Od nášho morálneho a mravného základu. Od ľudí, ktorí sú nám najbližšie nie počas našej výchovy, ale počas období, ktoré sú pre nás najťažšie a rozhodujúce. Sme ovplyvňovaní vonkajšími vzormi a vplyvmi. Pod nátlakom spoločnosti príjmame to, čo je spoločnosťou prijaté resp. oficiálne odmietnuté, no MOROM prijaté. Nech sa akokoľvek snažíme, z tohto zacykleného kolotoča sa už nedostaneme. Všetci v sebe nosíme myšlienky, ktoré po stáročia vytvárali ľudia žijúci pred nami. Je len na nás, ktoré z týchto ideálov a myšlienok si vyberieme..veď originalita je len vybratie si myšlienky ,ktorá je najmenej preferovaná a podľa nás najsprávnejšia... Najsprávnejšia pre druh MORU,
v ktorom žijeme a prispôsobená množstvu MORU v našom živote. Áno presne tak..množstvo MORU, ktoré si pustíme do života udáva smer, ktorým sa poberieme. Ale ako určiť, aký druh MORU a a aké množstvo je najsprávnejšie ponechať v našom živote? Bohužiaľ, to určuje MOR sám jeho oficiálnou stránkou no na strane druhej stojí strana MORU neoficiálna
a pre modernú spoločnosť mladých a čo je ešte viac smutnejšie pre veľké množstvo starších jedincov tá, ktorú si určili za svoju..
MOR si prispôsobuje nás.. V rôznych podobách. Chce sa tváriť ako niečo správne. Snaží sa pomôcť, no v skutočnosti
veci ešte viac pokazí. Jedným z príkladov je napr. dnešná ekokonzumná spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej je ekológia maximálne zneužívaná a posunutá za hranicu, toho čím by v skutočnosti mala byť. Zneužívaná MOROM, ktorý z nej spravil trend a nie ozajstnú snahu o zachovanie našich ,,prírodných kvalít,,, Je zneužívaná na reklamu a konzumné ciele a jej skutočná podstata sa míňa účinku. A pre čo toto všetko? Prečo to dovolíme? Lebo to dovolí MOR. Takže v samotnej podstate my a naše ja . Naša výchova.
Naša zlá voľba druhu MORU.
Ak zle zvolíme druh a množstvo MORU, môže sa stať aj niečo oveľa horšie ako len propagácia zlého druhu myšlienky. Myšlienka môže byť aj prijatá a spracovaná pre ďalšie generácie MOROM ovplyvnených jedincov.
Niektorí si prítomnosť MORU začnú uvedomovať. Snažia sa proti nemu bojovať.
A zo žiaľu z neúspechu sa začnú utápať v inom druhu MORU. Mysliac si, že našli únik pred MOROM samotným. Ale takto to nefunguje. MORU sa nevyhnete. MOR je všade. MOR si môžeme len prispôsobiť, tak aby činil to najmenšie zlo.
Ak nechceme, aby zasahoval do našich životov tak výrazným spôsobom ako tomu je dnes, zasiahnime my MOR! Prispôsobme si ho obrazu spoločnosti, vyvíjajme druh MORU menej škodlivý a neskazený..druh moru, ktorý má len jednu tvár a ukazuje ju po lopate a ostro ako žiletka.
Aké myšlienky utvoríme my... s takými bude žiť naša budúca generácia. Myšlienka vytvorenia dokonalého a bezchybného MORU je priam utopická. Utópia je niečo až príliš krásne a príliš dokonalé nato, aby sme to mohli zniesť. Vytvorme teda len MOR, ktorý bude takmer dokonalý ako žena... veď aj každá žena ja najdokonalejšia vo svojich nedokonalostiach... Ako by sa dal zniesť život s dokonalou ženou. Ako by sme rozpoznali tie kladné stránky? Po určení toho, ako by mala vyzerať novovytvorená tvár MORU, by bolo najlepšie aj určiť dôvody,
prečo a ako by mala byť vytvorená.Nevýhody MORU a jeho oficiálnej aj neoficiálnej stránky spočívajú v tom, že pokiaľ je zlý druh MORU rozšírený natoľko, že sa ho rozhodneme prijať, nie je na ňom niečo v poriadku. To už je tak vždy ,,zakázané ovocie najviac chutí,, . Najviac chutí MOR, ktorý zakazuje jeho oficiálna stránka, láka až natoľko, že sa do nej pridá veľká skupina ľudí. Potom už MORU nič nebráni veselo sa pohybovať ďalej vo svojej zvrátenej podobe. Čím viac na túto zvrátenú podobu upozorňujeme, tým viac ju popularizujeme. Každý ma chuť si to vyskúšať. Každý chce vedieť, ako MOR chutí. A ak sa aj nepridá na temnú stránku
sily,
pridá sa na tu oficiálnu a MOROM oficiálne schvaľovanú, ktorá je mnohokrát omnoho návykovejšia. Človek si MOR nevyberá. MOR si nájde jeho a je len na ňom, či si ho pripustí. Najlepšie je priznať si jeho prítomnosť, lebo vtedy sa dá najlepšie ovládnuť a metamorfovať do podoby, ktorá je pre človeka prípustnejšia. No ak človek o existencii MORU ako takého nemá potuchy, nemôže si ho pripustiť, a teda sa mu ani brániť.
Najlepšie je dať človeku na vedomie o prítomnosti MORU čo najskôr a v období, v ktorom bude schopný spracovať informáciu a vypľuť zo seba produkt (myšlienku) spracovania. A to je v období, kedy mor vstupuje do jeho života, v období kedy sa mu ešte môže začať brániť a pretvárať do iných podôb. Každý si asi myslí, že dať o MORE vedieť včas v období, v ktorom by sa človek ešte mohol brániť,
je takmer nemožné. Sčasti je to pravda. No MORU sa ľahšie predchádza, ako sa ho zbavuje. Keď sa ho aj človek zbaví zostanú následky. Nič nie je bez následkov. Dokonca ani prevencia proti MORU. Pretože tá samotná sa môže stať MOROM.
Taktiež by si niekto mohol myslieť, že o preventívne očkovanie proti zlému druhu MORU by sa mala starať rodina, tak ten je na veľkom omyle. Človeka ako osobnosť utvára celá spoločnosť&. Utvára všetok ten MOR okolo nás, teda my sami. Ak teda ani my nechceme byť nakazení
MOROM , snažme sa aby sa ním nenakazili ľudia okolo nás. Ak chceme aby budúce generácie niesli v sebe myšlienku, ktorú nosíte v sebe vy a máte pocit, že je to myšlienka zbavená resp.
prispôsobená MORU, očkujte svoje okolie, utvárajte osobnosti, ktoré si budú vedieť vytvoriť protilátky a zniesť MOR aj v malej utopickej forme,
po ktorej tak túži každý, no niekto o tom ešte nevie. Ak nechcete vidieť svojich známych,
ako sa utápajú v žiali MORU, preventívne očkujte! Inak budete všetci musieť postúpiť represiu, ktorá bude omnoho ťažšia ako prevencia..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár