Potreba vstať nevyhnutná, no maximálne nežiadaná,
a tak v zatiaľ ešte stabilizovanej polohe, v ktorej si prežil posledných pár hodín si vzpomínaš čo len mohlo spôsobiť tento prekliaty pocit.
Malária? Čelná zrážka s kamiónom? Nevydarená samovražda, skokom z mrakodrapu, ktorý ti ty bastardi práve postavili uprostred chodníka?
A potom to zbadáš. Dvojmetrového orangutána z velkou zhnitou kládou, ktorou ťa mláti po tvojej hlúpej palici. Je to tá najhlúpejšia palica, že prijala pozvanie na prechádzku s ním. Pri živom výjave toho nechutného orangutanieho face-u v tvojej mŕtvej mysli, sa stane
nevyhnutná a nežiadaná potreba vsať ešte nevyhnutnejšou a nežiadanejšou.
Podliehaš vnútornému volaniu svojho žalúdka a vstávaš. V momente zmeny stabilizovanej polohy cítiš ako stabilita a všetka istota celého vesmíru mizne v jednej sekunde v ktorej naraz musí tvoje telo čeliť strate záruky všetkých fyzikálnych zákonitostí, mdlému stavu a volaniu žalúdka. Jediný fyzikálny zákon platiaci v tej sekunde bola gravitácia. Tá mrcha bezcitná. A platila len na teba. Ostetatné predmety a javy akoby už dávno neboli z tejto dimenzie. Celý vesmír sa začal zhmotňovať vo viacero malých. A tie akoby ťa chceli celého obklopiť a pojať. Miestnosť v ktorej sa nachádzaš, priestor, ktorému čelíš sa mení na stovky rotujúcich vesmírov. Celý vesmír okolo teba rotuje. V jednej sekunde. Tvoj vypnutý mozog tomu musí čeliť. Vydať rozkaz ísť. Už len pudovo sa pohneš a vesmíri rotujú za ťebou.
Na pár sekúnd precitáš. V opojení. Akoby sladký kojtus prebiahal. Len medzi tebou a tou porcelánovou misou uľavenia.. V momente odklonenia sa od sladkého bozku sa vracajú rotujúce vesmíri. No v umiernenejšej podobe. Stále ale vracajú nevoľný pocit z prechádzky na ktorú si si už milionkrát sľúbil, že sa nevydáš a sľubuješ si to opäť, celou tou cestou do postele. Hovoríš si, že výstup na K2 by bol ľahší, než sa tam znovu dopraviť a donútiť svoje telo uložiť sa na predom určené miesto do predom určenej polohy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár