Kam teraz??
Pozrela do svojej dlane, v ktorej ležal kovový kľúčik s farebnou vysačkou. Na nej perom vyznačená osmička.
,,Treba hľadať tie správne dvere, s číslom 8.“
Nad každými dverami však spočívali zo dve rôzne údaje, dve rôzne čísla vytlačené do typickej socialistickej malej platničky. Nad mnohými dverami si povedľa seba neprekážali trojciferné i dvojciferné čislice. Vedľa dverí zasa na biely papier vytlačené čísla už menšieho rádu, jednocifernej konštalácie. A aby to nestačilo, kde tu ešte na lepiacej páske prilepenej na dverách ďaľšie cifry...
Tu už kolegynka začínala prepadať panike, keďže na žiadnych dverách žiadnym spôsobom, žiadnym písmom ani na žiadnej tabuľke nesvietilo to správne číslo ktoré potrebovala.
Prekliata osmička sa zrazu nenachádzala ani na jednej tabuľke, a keďže si kolegynka nevedela spomenúť, kde sa prezliekala, situácia vyznievala viac než zúfalo.
Schytil som teda tajomný kľúčik z kolegyniných rúk a začal sa vyraďovacím spôsobom pokúšať niektoré dvere otvoriť. Behal som od dverí k dverám, nehľadiac na nápisy či ciferníky na nich. Kĺúčik však nepasoval ani do jedných dverí a ja som rovnako nadobudol pocit, že strácam rozum. Okolo sa prezliakjúci ľudia len nechápavo sledovali naše zúfalé pokusy.
Keď sme neuspeli na jednej chodbičke, prešli sme do druhej, kde sa zopakoval rovnaký scenár. Dverami mikajúc v rýchlosti, kedže sa kolegynka zúfalo ponáhľala, som stále skúšal šťastie.
Už rozplakaná kolegynka strácala nádej a poberala sa na vrátnicu, kde chcela skúsiť šťastie s iným kľúčikom.
Vtedy, keď už pokorovala schodisko, som zrazu zhliadol na jedných dverách hnedú lepiacu pásku a na nej perom naškrabané čislo 8 nenápadne lipnúc na vrchnej časti dverí.
Kolegynku som rýchlo privolal naspäť a ona s nádejou inkriminovaný kľúčik strčila do zámky. Pootočila ním a dvere sa konečne odomkli.
Boj však vyhratý nebol, pretože kolegyňa s hrôzou zistila, že veci a doklady či iné cennosti ktoré v danej šatni uskladnila, nikde nezastávajú svoje miesto.
Pustila sa do ešte zúfalejšieho plaču, ktorý sa psychadelicky striedal s návalmi smiechu.
Otváral som teda zúfalo všetky dvierka na skriniach, otváral nezamknuté zámky, no k ničomu sa nedopracoval.
Vtedy kolegynka pochopila, že sme predsa len v nesprávnej šatni a snaha pokračovala ďalej. Tentoraz si na pomoc privolala kľúčiarku z vrátnice, ktorá vylučovacím spôsobom od dverí k dverám pomocou každého kľúčika v zväzku, hľadala tú správnu šatňu. Napokon ju našla a kolegynka bola zachránená.
Alica sa teda dostala cez dvere von a vykročila preč z toho prekliateho hradu v moci obávaného despotu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár