V tej chvíli som predpokladal, že nejakí zúfalci sa chcú zbaviť úbohých šteniatok, ktoré im osud nečakane nadelil. A tak rozhadzujú siete s nádejov, že si niekto vezme aspoň jedno chutné huňaté klbko.
,,A my máme 70 kilového psa o dravosti medveďa, s ktorým si nevieme rady + senilného kokeršpaniela, ktorý už nepočuje, ale zato šteká do mezosopránu v najnevhodnejších chvílach.“
Rozhodol som sa uviesť touto sms zúfalcov s neznámym číslom na pravú mieru, keď mi zrazu trklo:
,,Veď to je určite Peťo!“
Jedenásťročný bratranec plnoštíhlej postavy, ktorého záľuby sú:
1)X-BOX – hracia konzola (trávi pri nej najkrajšie chvíle svojho detstva)
2)Počítač + Internet – trávi tu druhú tretinu svojho voľného času
3)Televízny prijímač: Ostatok času venuje treťotriednym americkým filmom s názvami ako: Tornádo útočí, Smrtonosné včely, Horúce peklo, Pohyblivá zem....
Jeho rebríček hodnôt:
1)Mobil s MP3 prehrávačom
2) Spomínaný X-Box sa pasuje s Compom a Netom o druhú priečku
3) Lunchmeat....a podobné ťažšie jedlá (Chipsy, Hranolčeky....)
.
.
.
(dlho, dlho nič...)
.
.
.
4) Mama, Otec
5) Sestra
6) Babka, dedo......
A tak dnes zadumane hrabem lístie, keď sa mi spoza chrbta ozve rozjarený bratranec Peťo.
,,Ja som taký šťastný... Máme tie šteniatka a ....“
A on zrazu hop, dal sa preskakovať kopy lístia, ktoré som zhŕňal pol dňa.
,,Peter, neskáč mi po tom, celý deň to tu....“ Histericky som začal kričať.
,,Ale čo... oh happy day..“ Začal si ešte vyspevovať.
Nuž ukludnil som ho až kopou jedla, ktoré som mu podsunul pod nos.
,,Mňaaaam, ten lanšmit...ako to, že je to také výborné...“ Pochutnával si.
,,To je sekaná...“ Uviedol som ho na správnu mieru, aby z nostalgie za bájnym lanšmitom, ktorý robíme vždy, keď sme na chate, kde je o jedlo núdza, nespratal celý hrniec.
,,Pooooď ku nám, dnes!“ Začal ma prehovárať po tom ako pobehal celú záhradu.
(,,Peťo! Tam mám byliny, nešlap mi po tooooooooom!)
No to by som dopadol. Stvrdol do večera pred telkou, či compom a ešte v cudzom byte...
,,Aspoň tie slúchatká si mi mohol doniesť, tie čo si si „nechtiac“ zbalil k svojim veciam vtedy, keď sme išli z dovolenky.“
„Joooj!“ Už po stý krát sa pleskol po čele.
Keďže ma napokon nepresvedčil, vykročil k telke v mojej izbe a ŠŤIK!!
Zanovito sa rozhodol pozerať film o tom ako sa nejaký odvážlivci na čele s krehkou blondýnkou snažia zdolať tornádo.
Upadol som náhle do delíria (niečo ako posttraumatický šok, vojakov z Vietnamu) a začal predstierať hepatocelulárny šok snažiac sa dosiahnuť krabičku s liekmi na stole (Obyčajný zinok ako doplnok stravy)
Keď som scénu dohral, delírium prešlo a zasa bolo všetko ok.
Vlastne potom prišlo moje klasické zúfalstvo:
,,Peťo ja som skrachoval.....“
,,Však ty krachuješ každú minútu!!“ Náhle mi chrstol do očí krutú pravdu mladší bratranec.
No asi na to niečo pravdy bude....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a, inac, brutalne sa mi paci jak pises