Po cvičku sme sa vybrali do Socky trochu si cinknúť vareného vínka.

Kolegynka ani na chvíľočku neváhala, dokonca by ju uspokojila i atmosféra starej stuchnutej socialistickej krčmi rovno naproti našej školy, kde sa fernet čapuje práve pre študentov, ktorí sa za 5 minút vrátia do učebne a budú náhodne vybratí na pokusy z fyziológie:

Mňa zvolia spolužiačky ako obeť na meranie očného nystagmu (po 3 minútovom veľmi brisknom točení na stoličke, vás náhle zastavia a prinútia pozerať sa na jeden bod, kým vám budú merať čas, pokým vaše očné bulvy prestanú kmitať)

,,Vy máte tu reakciu nejak zýšenú..“ Zháči sa naša asistentka.

Kolegynku prezmenu prinútia vysadnúť na stacionár, napoja ju na dýchacie trubice do ktorých musí pri šlapaní dýchať, navyše jej odoberú vzorku vydýchaného vzduchu:

Nechcem vedieť čo by namerali ak by si pre nefunkčnost aparátov nevymýšľali výsledky.

A tak sedíme v Socka pube kde si kolegynka objednáva už siedmi krát riadny pohár vareného vína, mňa pozýva na dalšiu sklenku, pričom jej padajú osobné veci zo stola a zistuje že čašníčke zaplatí 25 eur.

(Čašníčkou je staršia primadona, matka majiteľky, ktorá si pri rátaní účtu na kalkulačke zakaždým prestane pospevovať, znervóznie, začne byt nevrlá a bedlivo dáva pozor aby sme ju neojebali)

,,A tie čipsy ste si tiež otvorili, ja som to videla!! To tiež zarátavam.“

S kolegynkou sa tackáme k nej na byt pre tepláčky rozmerov XS ktoré mi má požičať na telesnú, na ktorú máme namierené. Cestou zdravíme prednostku anatomického ústavu, tá sa ma však zlakne, pretože skríknem cez celú ulicu nekorigujúc hlasitosť svojho prejavu.

Cestou v troleji, kolegynke vykĺzava mobil šmýkajúci sa cez celé vozidlo. Ľudia sa tajomne usmievajú, po kabíne sa rozlieha pach čuča.

Na telesnej nám spolužiaci zakazujú rozprávať pre nekonečne raziace lacné víno z našich úst. Ja držím hubu radšej zavretú a svorne zakrývam svoje obtiahnuté intímne partie v kolegynkiných elastických XS teplákoch.

NA rad príde situácia kedy sa máme telocvikárovi prihlásiť do prezencie. Kolegynka sa ešte pokúša omluviť zanedbané cvičká a neuvedomí si že sa pred telocvikárom bez chochmesu začína vyzliekať, kedže nezvykneme využívať vzdialenú šatňu.

Pred spolužiakom na chodbe intráku, kde telocvičňa sídli ešte roztratím koleginine šlapky. Jednou mu neuvedomene kývnem na pozdrav a on na otázku:

,,Ahoj,, Čo to máš??“ Odpovudám: ,,Šlapku!“ Načo sa už pobúrene odvaracia a pokračuje radšej v ceste, kde už v úzadí padá kolegyňa zo schodov na zem pod nohy akýmsi dievčatám a spolužiačka jej pomáha vstať.

V rýchlom občerstvení ešte koelgynka nehorázne odgrguje víno uviaznuté v pažeráku po celý čas ako jej porcujú pizzu... Ja sa pre toľkú hanbu radšej tvárim, že ju nepoznám a zdrhám po namáhavých cvikách domov...

 Blog
Komentuj
 fotka
dragonfly  16. 7. 2011 13:20
Esteze mate tie pristroje pokazene, vy ste exoti s kolegynkou
 fotka
olgojchorchoj  16. 7. 2011 16:35
Este ze Bistro u HEmi je od rana otvorene...
Napíš svoj komentár