Utorok:

Jadranka odmieta písať poznámky z dôvodu ustatosti (ako každý deň bez výnimky).
Nuž zabáva nás spolužiačka, ktorá si OD NÁS pýta radu ako zohnať najlepšie a najvýhodnejšie auto... my o takých veciach pravdaže nemáme šajn... ale neva, hlavne, že
sa rozbieha debata

Piatok:

Sedíme na matike a Jadranka v stave bezradnosti kreslí domčeky.
Prvý je trochu čapatý, druhý ako po výbuchu plynového sporáka. Tretí nedokončený a šetrne zaškrtaný, štvrtý už celkom čierna machuľa.

Snáď to to nie je nostalgia za socialistyckým pádom Juhoslávie.

,,Ale vieš, že to má Freudovsky podvedome skrytý výraz?“ Opýtam sa Jadranky vážne.

,,A aký?“ Prekvapene zdvihne hlavu od silulety akéhosi hada, ktorého práve začala obťahovať.

,,Nuž, podľa Freuda (vlastne skôr podľa mňa) to má skrytý význam v zmysle veľkej clivoty za domovom, ktorú teraz pociťuješ.“ Mudroval som.

,,A čo ako?“ Spýtala sa nechápavo.

,,No tie postupne viac a viac začmárané domčetky, tým chceš podvedome akože naznačiť, že si čím ďalej, tým viac časovo vzialená od domova...“

,,Ale čoby... To je tá sranda, že musíš na jeden ťah nakresliť taký domček čo vyzerá ako schránka a nesmieš pri tom.....“ Napokon objasnila zmysel svojej tvorby.

No tak to mi nevyšlo s tým Freudom, ale psychoanalyticky som na to šiel dobre...

Pondelok:

,,Do kelu, dnes sú tie cviká z matiky? Ja som tušil, že dnes sem nemám chodiť. Jadranka, keď nás profka vytiahne k tabuli, skončili sme....“

V pozadí už učka vysvetľovala: ,,Najprv to budeme riešiť bez L´Hospitalovho (čítaj Lopitalovho) pravidla, a potom pomocou neho...“

Jadranka sa náhle zúfalo strhla a pozrela na mňa: ,,To čo je to Lopit....“ (Keď sme to brali, kreslila domčeky)

,,Jadranka, no mňa sa márne pýtaš. Vieš, že keby ma vytiahla k tabuli, tak sa môžem hanbiť jak pes...“

,,No mňa tak isto.“

,,Nemal som sem.....“ A zrazu ma vytrhlo z bedákania s Jadrankou zaznenie môjho mena.

Jaddranka neskrývajúc škodoradosť už len sledovala moje neisté kroky k tabuli.

Po preukázaní sa, že som tupý jak tágo, som bol šťastný, že to mám hneď takto za sebou.

Nasledovali modlitby, aby sa Jadris predsa len, už pre srandu, dostala k tabuli tiež.

,,Jadranka....!“ Prečítala profka ešte posledné meno, keď už každý predpokladal koniec trápenia.
Ja dostávam záchvat smiechu.....

,,Vy to vyskúšajte pomocou Lopitalovho pravidla.“

Jadranka náhle zbledla a zostúpila k tabuli ukázať svoje vedomosti. Dopadla skoro ako ja (nebolo to však také zlé)

Utorok:

Jadranka je už na prázdninách v rodnom Chorvátsku, no čo by som v tej škole.... Ostávam doma a poberám sa upiecť Haruľu (zemiakovú babu).

Do kelu! Už viem čo som zabudol, cibuľu tam dať....

 Blog
Komentuj
 fotka
chiflada  30. 10. 2007 19:51
psychologicky rozbor domcekov robis? ale pekne celkom ti to skoro vyslo inac dobra dvojka ste s tou jadrankou



a dobre napisany blog no to snad uz nemusim dodavat
 fotka
transplantovana  30. 10. 2007 20:17
lucka dnes nakreslila na logike sovu.. a tvrdi, ze to je sova sona.. co to znamena??
 fotka
majajaj  30. 10. 2007 23:07
lopitalovooooooo bolo moje oblubene slovo na fyzike hahahahahhaa este furt sa na nom smejem ľopitaľovo....kde byvas? v lopitalove!



vf(vtipna fyzika)
Napíš svoj komentár