Ja si popíjam svoju vodku.
Pozeráme archív z telerána, kde naša hviezdna docentka z ústavu biofyziky predvádza cenovo náročné magnetické náramky a klame národ v mene lekárskej fakulty o ich priaznivých účinkoch.
Zabávame sa po tichu, suseda zdola totiž volá políciu pri každej príležitoti:
...“A tá medička čo tam býva, na mňa zakričala nech „držím piču“ pán policajt... aj to tam zapíšte!...“
Bežíme na posledný trolej, ktorý takmer nestihneme, všetko sa cvikne na poslednú chíľu. Adrianne ešte dopíja obsah so sebou vzatej fľaše.
Šatniarovi preslávenému ako najväčšia herečka Nautic TV odmietam zaplatiť za odloženie búnd a pýtam sa, či naozaj budú zákazníkom vracať veci, ktoré si v podniku pozabúdali za posledné mesiace. Chem totiž späť svoje ponožky!
,,Ahá, tak to boli tvojéé? také čierne, že?“
Potom ako mi ich odmietne vydať, schádzame dole, kde objavíme prázdny parket a ihneď sa obraciame na opätku. Od biletárov ešte vymámime naspäť celú sumu vstupného.
Kde v ďaľšom podobnom dikso bare neveríme vlastným ušiam pri ich požiadavke zaplatiť za vstup 6 eur. Kolegynka Adrianne tomu neverí a do poniku sa ešte vracia, aby sa na cenu preistotu spýtala ešte raz.
,,Máme dnes extra párty akciu, čo sa čudujete slečna...“
Končíme pod Michalskou bránou v zaujímavom podniku, kde to roztočíme naplno. Tancujem tvárov v oblasti kolegyniných rodidiel, neskôr vysadám na stôl, aby som si ju pritiahol nohami. To všetko v rytme geniálnej Rihanny.
Na na na na na come on...come on...come on....
Akýsi fešný talian so svojimi kamoškami nás náhle obkľúčia a začínajú tlieskať a ukazovať mi vztíčený palec.
...Love is great, love is fine...
Talian ma náhle schmatne za ruku a pritiahne do svojej blízkosti do okruhu svojich kamošiek..
Ja začnem ťahať za ruku kolegynku, pričom vykrikujem: ,,Presto presto... Amiga!!“
Talian sa uchechtáva, a kolegynka so mnou začína triasť, aby som si opätovne neurobil hanbu (má to totiž dané príkazom, aby ma stopla vždy, keď sa schyľuje k nejakému tetatrálnemu trpapasu)...
Náhle máme smäd:
,,Dve eurá za minerálku?, tá je čo? zo zlata?“
Načo barman iba kývne plecami.
,,Ja ti dám teraz 50 centooov...“ zjednávam napokon predraženú minerálku.
Napokon aj tak naistejšie: dopúšťame na hajzli!
Na na na na na come on..come on...come on....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dragonfly
16. 7.júla 2011 13:23
Tak toto je najlepsie, na tom sa budem rehotat este dlho, ako si miňošku za 2 evra zjednal na 50 centov, ale pompézne uplna pecka
Napíš svoj komentár