Deň za dňom stále počujem viac a viac ľudí, ako sa sťažujú. Na čokoľvek. Nechápem, ako sa môže niekto stále na niečo sťažovať. Je to kontraproduktívne a navyše zabíja čas nezmyselným sťažovaním sa. O cenách. O tom, aký je chudobný, ako je jeho sused strašne arogantný a koľko stála oprava jeho auta. A to nehovorím o nejakých starých zakomplexovaných ľuďoch, ktorí neznášajú každého a všetko okolo. Toto je o ľudí, ktorých stretávate každý deň, o kamarátoch. Čítajte ďalej a ja Vám to vysvetlím...

„Človek musí trpieť. Ak nemá nijaké skutočné problémy, nejaké si vymyslí."

Ja si jednoducho myslím, že ľudia sa príliš sťažujú na všetko okolo nich. Nemajú žiadne vážne problémy, respektíve netušia, ako im je dobre. Ako je možné, že sa niekto môže 20 minút sťažovať o kadejakých blbostiach? Ja aj keby som chcel, tak by som to nevedel. Nemám totiž nijaký SKUTOČNÝ problém. Samozrejme, musím platiť toto a urobiť hento, musím, musím, musím... Poznám dosť veľa ľudí, ktorí Vám jednoducho budú tvrdiť aký zlý a ťažký je ich život, a navyše VERIA tomu, že to tak je.

Ľudia by mali vidieť za túto stenu sťažností. Mali by rozmýšľať, o tom to celé je. Neberte ma zle, nie som nijaký hyperoptimista a tiež mi nie je všetko jedno. Len sa snažím vidieť, ako dobre mi je. Som stále nažive, nemám nijaké vážne zdravotné problémy, mám rodinu, strechu nad hlavou. Nie je to úžasné? Znovu to neberte tak, že som nejaký hipík a som úžasne happy len preto že žijem. Len si myslím že veci ako byť zdravý, mať rodinu, mať kde bývať, mať priateľov a viesť normálny život nie sú samozrejmosťou.

Máte vy nejaké vážne zdravotné problémy? Umrel Vám príbuzný? Boli ste vážne zranení? Strávili ste niekedy mesiac v nemocnici? Nie? Tak sa (pravdepodobne) nemáte na čo sťažovať. Samozrejme, cena benzínu ide hore, Vaši rodičia Vám nedovolia byť vonku po polnoci a Váš spolubývajúci je arogantná sviňa a robí neporiadok kade chodí. Ale porovnajte sa napríklad s chalanom, ktorého prešlo auto, má zlomené všetky kosti v tele okrem panvy, lebky a chrbtice a leží v nemocnici. Z celého tela mu trčia drôty a je v šoku, o pol noci vrieska, že chce obed a podobne. Napriek tomu má šťastie, že to prežil, a pravdepodobne bude môcť chodiť a má v poriadku aj mozog. (Skutočný príbeh, osobne som tam bol) Alebo ako je možné, že chalan, ktorý prežil už 10 rokov v nemocnici kvôli problémom s pečeňou a je tým úplne odpísaný, sa nesťažuje, ale vtipkuje s doktormi a sestrami? Čo sú Vaši arogantní spolubývajúci a odložené party v porovnaní s niekým, kto leží v nemocnici s tvárou plnou skla po tom, ako nejaký idiot nabúral do jeho auta a zabil mu ženu a dieťa? Tomu napríklad hovorím SKUTOČNÝ problém, nie veci, na ktoré každý deň počujem ľudí sťažovať sa.

Ľudia, zobuďte sa. Dnes som videl chlapíka, ktorý sedel na obrubníku vedľa jeho auta s hlavou v dlaniach. Keď som uvidel čierny vak asi 8 metrov za jeho autom na prechode, až vtedy som si uvedomil, čo sa stalo. Viete si predstaviť, že Vám niekto vbehne pod kolesá a zabijete ho/ju? Ľudia s podobnými zážitkami potom často končia ako alkoholici, alebo sa roky liečia z psychických problémov.

Nehovorím, že chcem aby sa každý stále naširoko usmieval len preto, že ešte žije. Len nemôžem pochopiť, ako sa niekto môže v kuse sťažovať. Sťažovať sa o sprostostiach, nedôležitých maličkostiach. Verte alebo nie, poznám veľa ľudí, ktorí to praktizujú každý deň. Mnohí to robia bez toho aby si uvedomovali, že im je vlastne sveta žiť a nemajú nijaké skutočné problémy. Nemajú ich a napriek tomu sú deprimovaní z toho, ako im je zle. Sú často nahnevaní a stresovaní. Kvôli ničomu. Kvôli ich pocite, ktorý im hovorí, ako zle sa majú.

Toto všetko je o prístupe. Verím tomu, že keď si začnete uvedomovať, aký dobrý život vlastne máte, a že by mohlo byť oveľa, OVEĽA horšie, budete sa mať oveľa lepšie, ako keby ste si stále nahovárali, aký je život ťažký. Poznáte to staré porekadlo o z polovice plnom a z polovice prázdnom pohári. Udržiavajte si pozitívny prístup. Nie totálne optimistický, stačí pozitívny. Uvedomte si, že mnohí nemajú také šťastie ako vy. To, že riešite každodenné problémy, ktoré riešite, je vlastne privilégium. Uvedomte si, že ste unikli HROMADE nástrah. Mohlo by byť oveľa horšie, verte mi.
Neviem či to niekto čítal až sem, ale aj tak som cítil potrebu to napísať. Ak to niekto čítal, porozmýšľajte o tom a vo veľmi krátkom čase zistíte, že uhol pohľadu na Váš život môže veľmi radikálne zmeniť Váš prístup. A to môže zmeniť veľmi veľa.

„Život je dneska brutálne ťažký. Nemám sa komu posťažovať. A nie len to, ľudia mi dokonca hovoria aby som to nerobil! To je hrozné, nie?“

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár