Som ešte stále to malé dievča s chrastou na kolene.Stále ťa čakám.Tam.
Tam pod trojčlennou lampou.
Pri vyschnutom dinosaurovi.
Budem ťa zvádzať pohľadom a ty budeš neprítomný.



Sucho v krku.
Orgány sa nespočetne hemžia.
a ja cítim,že si iná.

Bolo to silno poetické.Keď sme tam ležali v snehu.Vnímali sme sa končekmi vlasov,ale boli obe ticho.Počula som tvoje myšlienky.
Zachytávala tvoju vôňu.Zrejme obyčajná,no pre mňa nezvyčajne výnimočná.
Kokosový karamel.

(Všade ho cítim.A mesiac pri tom myslím len na čokoládu.)

Pamätám sa na chytanie múch po dvojmetrovom okne,na prechádzanie popod rebrík.
Na podzemné zrkadlo.
A na kúsok organizmu.



Množíme sa.V synonymických radoch.Sme iba bezvýznamné tiene.Nič neobvyklé.Siluety.
Tancujeme s hodinami a tiene grgali do stien.

(ohriebľok)



Všetky spomienky sa niekde pozabudli.Zastavili sa v mieche.
Ochrnuli...

 Blog
Komentuj
 fotka
bonita  2. 12. 2010 19:22
pozerala si môj odkazovač?
 fotka
sibbonah  2. 12. 2010 20:21
náopadité
 fotka
foxhound  2. 12. 2010 21:37
 fotka
chajka  2. 12. 2010 22:10
tá pesnička je opäť

a nehovoriac o blogu...

kde ty na ne chodíš??
 fotka
krvaaa  2. 12. 2010 22:25
Keď sme tam ležali v snehu. Ach.



Ale veľmi sa mi to páčilo.

Akoby si prišla zase s niečím novým.

 fotka
blackies  3. 12. 2010 06:39
 fotka
phantasia  3. 12. 2010 22:30
há, práve som napísala biologický blog, o ktorom silne uvažujem, či ho postnem...



tvoj je biologický, ale lyrický, metaforický - to čo môjmu chýba.



super omeletka.
 fotka
divinatoire  4. 12. 2010 11:24
malé veľké dievča
 fotka
antifunebracka  20. 10. 2017 18:51
Ty si proste vždy bola stará duša
Napíš svoj komentár