Menuet el bonita.
,,Snažila som sa pochopiť komplikovanosť jej osoby, kým som nezistila že jej osobou je komplikovanosť.
Z izby som počula ako jej dlhé prsty lahodne dopadali na klávesy, ktoré hrali tak ako im prikázala.
Vydávali tiché šepkance tvoriace melódiu. Ódu.
Oči mi vlhli a slzy ich slastne okupovali. Po lícach sa mi začali kotúľať jemné malé takmer nebadateľné kvapky sĺz, ktoré si vyryli cestičku po mojich rozhorúčených lícach. Bolo počuť ako hladko kĺzali mi po tvári.
Mala na sebe nepremokavý horľavý prudko sa vzniecujúci silno erotičný plášť upletený z našich tajomstiev. Často som sa snažila zvlieknuť jej ošať z buniek klamstva a závislosti na káve.“
Jednotvárne.
Čosi.
Boli sme v čokoládovni. Dala som si orieškovú čokoládu.
Doniesli mi pol litra smažených špongií vymáčaných v etanole. Smrdela som potom od metánu.
Ktosi.
Boli sme v bare.
,,Jednu trojitú!“
Doniesli mi pohár prekypujúci nostalgickou apatiou a melancholizmom. Zobrala som žltú slamku do úst a mimovoľne som si zložila okuliare. Zahrávala som sa s ňou ako s poddanou a obkrúcala si ju okolo jazyka, kým som nedopatrením nezačala vsakovať nezrelé čiastočky hruškovice a harmonickej nostalgie.
(Natrhaj mi maliny z južného macedónska.)
Bola si ako z obalu od (ce)reálií.
Dokonalosť si zvládala končekom malíčka a zahrávala si sa s nadpozemskou krásou.
Nežnosť z teba priam vytryskovala. ženskosť si mala v popise práce.
Zviedla si ma.
Sliny tiekli nám prúdom po brade obmývajúc krk.
Rozprávali sme sa dlho do noci.
Počula som tvoje myšlienky a purpurová vôňa mi veľmi chutila.
Doniesla si tureckú prelievanú kávu v hrnčeku z talianska, ktorá sa ti nemotorne vylievala na papuče od tetky z Ukrajiny.
Pomaly sa vžívam do tvojej nôte.
Myslím, že som sa preladila z vlastnej tône.
Prišla si
Obkolesila si vulgárnosti a nemravnosti obiehajúce súbežnú os v mojom mozgu.
Dotkli sme sa.
Vznietili sa.
Vyparili sa.
Siluety tvárí tancovali na oblakoch z mihalníc.
Vlásočnice sa vrývali do žilovytých končatín a tvorili súbežnú rovnoprávnu priamku.
Vzdychy stratili sa v monotóne.
Rozsypali sa mi. Nechcela som sa priznať.
Priznám sa som paranormálny schizofrenik. Nemôžem za to.
Skáčem z vlny na vlnu a prelaďujem sa na jednotvárnu postavu, pozerajúc sa na vec objektívne.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
emulienkaa
1. 11.novembra 2010 11:20
Snažila som sa pochopiť komplikovanosť jej osoby, kým som nezistila že jej osobou je komplikovanosť. - dokonalá veta !
4
( zavítala som, márne hľadajúc inšpiráciu, ako ty kedysi, našla som ju, len ju nedokážem vstrebať a rozplakalo ma to )
Napíš svoj komentár