Ty tisícročná lipa kráľa Slávov sťa by čarovným prútikom niekto mávol tie kvetnaté lúky rodného poľa a v diaľke Tatry čo nad nimi stoja Keď prichádzaš domov tak všetko znovu svieti a spomínaš si ako ten čas letí na známe kopce tu z rodného kraja čo tvoju podstatu vždy obhája Koľko je takých čo museli sa vzdialiť ako rodná mať ich nemal kto ochrániť rozprávaju už len cudzou rečou a ja sa stále pýtam že prečo a prečo? To je tá moja domovina čo nad rodným krajom sa vypína Ak aj na druhý koniec sveta sa vzdiaľiš znak domoviny zo seba neodstrániš ! Blog 3 0 0 0 0 Komentuj