Si idiot. Namiesto toho, aby som sa tešila, že som úspešne zmaturovala na samé a že som sama sebe dokázala, že som schopná a šikovná, namiesto toho, aby som oslavovala a tešila sa z nového života, namiesto toho rozmýšľam, prečo si taký kus kokota. Nie s prepáčením, nie s dovolením, proste si kokot a tam to hasne, tam to končí. Samozrejme, že mi nikto nedovolil súdiť, ale kto to dnes nerobí?
Poznala som ťa ako úplne iného človeka. Charakterného. Nepožratého a nezhúžvaného spoločnosťou, jednoduchého a úžasného. Ok. Ľudia sa menia. To nevadí. Vadí mi, že si skokotnel. Že sa z teba stala povrchná umelá hračka spoločnosti (o tom, že spoločnosť vytvára na jedinca tlak, viem svoje), ktorá sa nevie zastať a biť za pravdu, aj keď je do očí bijúca. Ok, toto by som ešte odpustila. Aj to, že vyhľadávaš spoločnosť hovien, ak ti to robí dobre, prečo nie? Je to tvoj život, asi ti to tak vyhovuje.
Ale udivuje ma, že to, čo ti samému vadí, keď ti robí niekto iný, robíš duplicitne i ty iným ľuďom. Udivuje ma, že uveríš niekomu, kto ťa za chrbtom kedysi nazýval ufňukanou sračkou. Udivuje ma, že uveríš niekomu, koho poznáš ani nie rok a napriek tomu, že ti v minulosti dokázal, že je to falošná suka, tak mu i tak uveríš. Chápem, že my dvaja už nemáme spoločnú reč, ale to neznamená, že... ale, veď je to vlastne jedno.
A to, prečo sústavne ničíš svojou kokotnosťou a imbecilitou môjmu blízkemu človiečikovi život, tiež celkom nepoberám. Chápem, že si zmätený. A máš na to plné právo. Ale prečo robíš iným to, čo si sám na vlastnej koži zažil a nepáčilo sa ti to? Si už fakt na hlavu? Si fakt taký veľký kokot? Prečo ku tej osobe nemôžeš mať trochu rešpektu? Prečo si ju nemôžeš trochu vážiť? Prečo nemôžeš byť citlivejší? Vyslovene vyzeráš a pôsobíš tak, že len zneužívaš a využívaš.
Ak zistím, že to bolo len (znova a opäť) zahrávanie, prídem ti osobne prijebať. Lopatou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár