Sme u mňa doma, v mojom útulnom a malom bytíku, ktorý som si prenajala spolu s dvoma kamarátmi. Vychádza to drahšie ako internát, ale sme takto viac spokojné. Máme viac súkromia. A nie sme nútené v cudzom meste byť od seba rozdelené.
.
Kedže je víkend, ani jedna zo spolubývajúcich sa tu momentálne nenachádza. Obe pravidelne odchádzajú cez víkendy domov za rodičmi. Ja nie.
V piatok som ti len tak zo srandy navrhla, nech prídeš. A ty si prišiel. Spontánne a neplánovane. Nasadol si na prvý vlak. Kúpil veľa vína a kopec sladkostí. A prišiel.
Ako si zazvonil, nevedela som, čo robiť. Nikdy som nečakala, že sa uvidíme. Dúfala som v to, že nie. Žili sme rozdielne životy, v rozdielnych mestách, mali sme okolo seba rozdielnych ľudí. Obaja sme mali priateľky. Ja som sa vláčila s tmavovlasou opiercengovanou gotičkou, ktorá študovala na matfyze. A ty si mal svoju neviemkoľkatú v poradí. Vedela som o nej len to, že je to novinárka.
Niekde za nami ako kulisa beží Captain America 3. Púštame ho dneska už tretíkrát, lebo sme obaja ním nadšení. Niektoré scény už pozeráme len letmým okom, pretože za ten čas sme sa ich naučili naspamäť. Komentujeme Scarlett, že v dvojke vyzerala lepšie. Film je však nepodstatný. Obaja chceme byť pri sebe. Neustále sa dotýkame. Túlime sa k sebe. Zovieraš moje prsty vo svojich. Hráš sa mi s vlasmi a ja ti prechádzam zamyslene rukou po strnisku.
Neviem opísať ten smutný úsmev na tvojej tvári. Bol to risk. Išlo o všetko. Ako sme sa v piatok objali, ako som sa postavila na špičky, aby som ťa pobozkala na líce, to ako si prižmúril oči a zovrel moje tielko v náručí, všetko sa uzavrelo. Vedeli sme, že to dopadne zle. Už vtedy si sa zadíval tak, že... presne tak.
Mali sme zvláštne puto. Vedeli sme si čítať navzájom myšlienky. Poznali sme sa navzájom, ako keby sme boli jednovaječné dvojčatá. Cez prebrázdené vrstvy zovňajška sme boli v jadre veľmi podobní a zdieľali sme tie isté pocity a názory.
Ako si vošiel dnu, len som zamenila domáce handry za nohavice a blúzku, na nohy navliekla rozčaptané conversky, cez krk si prevliekla rameno plátenej tašky a vytiahla som ťa za ruku von.
Celý piatok sme trávili obzeraním Prahy. Prechádzali sme sa popri Vltave a ja som len so smútkom v hlase spomínala svoj rodný Dunaj. Išli sme na katedrálu svätého Víta. Navštívili sme Petřín. Ukázala som ti Orloj. Prebrázdili sme všetky možné i nemožné uličky a dali sme si guláš v drahej reštaurácii.
A keď už sa úplne zatmelo, vzala som ťa do mojej obľúbenej krčmy, kde sme sa nehorázne opili. Zoznámila som ťa tam s kamarátkami, ktoré tam prišli sa najesť. Vedela som, že jedna z nich je kamarátka aj s mojou súčasnou priateľkou, ale bolo mi to jedno. Bolo mi jedno, ako celý večer na nás dvoch pozerá. Muselo to byť vidno. A cítiť. Vedela som, že jej to okamžite povie. Vedela som, že budem mať problém. A ty si trikrát za sebou zložil svoju priateľku, keď ti volala.
Potom sme sa opití vypotácali do nočných uličiek ožiarených len svetlom lámp. Priblblnutý smiech len zvučil prázdne mesto. Neskorá hodina. Obom nám bolo zle a lepilo nám. Obaja sme sa smiali. Začalo byť chladno a len si si ma pritisol k sebe, aby si ma zohrial. Ani nevieš ako som bola šťastná, keď si sa ma dotýkal a keď som mohla cítiť aviváž tvojho trička, ktoré sa miesilo s potom zo celého dňa.
Niekde na polceste domov si sa potkol a obaja sme sa vyrúbali na zem, do prachu a špiny. Oškreli sme si kolená a štípalo to ako zasraná kurva. Ale len si sa nahol ponad mňa a zadíval do očí.
,,Pobozkaj ma," zašepkala som.
,,Ešte nie."
A tvoje oči svietili a žiarili. A ja som cítila, že chcem byť len s tebou a rozplakala som sa, lebo som vedela, že to nejde. Alkohol tieto pocity len zostupňoval. Správali sme sa obaja iracionálne. Celú cestu domov si ma pripito utešoval a tvoje argumenty nemali obdoby.
Nemala som to srdce ti povedať, že sa bojím. Chcela som ťa, ale bol si len kamarát, čo prišiel na predĺžený víkend. Viem. že z tvojej strany to bolo to isté. Bola som nešťastná, že odídeš a už sa neuvidíme. Bola som nešťastná, že sa v nedeľu budeme musieť opäť vrátiť do svojich životov. Musel si prísť? Musel si to pokaziť?
Ľahli sme si v noci na jeden gauč a pritúlili sa. Nevládala som sa vyzuť a ty si mi len kŕčovito dal dole tenisky a ponožky. Potom som zdvihla ospanlivo ruky nad hlavu a dal si mi dole blúzku. Sám si si dal dole tričko, ktoré bolo zašpinené od našeho pádu. Rukou si si ma pritiahol za pás od kraťás. Iba si prevliekol gombík a ja som zoslabnuto chytila tvoje zápästie, keď si chcel rozopnúť zips.
,,Ja nechcem," zašepkala som.
,,Ja viem, veď ťa len vyzlečiem. Si špinavá."
Iba mi kľuckala hlava: ,,Chcem spať. Ostaneš pri mne?"
,,Isto," usmial si sa.
,,Prečo to robíš?" obrátila som k tebe tvár, rukami som ti zovrela nahé ramená a pritisla sa k tebe. Prešla so mnou vlna túžby, ktorá však narážala na ostré bradlá strachu. Mala som priateľku. Ty si mal priateľku. Boli sme obaja zadaní. Preboha.
Ako si ma pohladil, mala som chuť sa na teba vrhnúť a nič neriešiť. Prekliata chémia, musela byť tak silná? Prekliata živočíšnosť. Nenávidela som samú seba, že som tak slabá. Chcel si ma pobozkať, ale neohrabane som uhla. Vedela som však, že vieš, že to robím z beznádeje. Nie preto, že by som nechcela.
Nahí sme sa pritúlili pod perinou. Mal si horúce telo a spotený chrbát. Šepkali sme si. Nosom si prechádzal po cestičke mojich vlasov a vdychoval ich vôňu. Zabrblal si čosi o vanilke. Iba som pousmiala.
,,Potrebujem ťa," zašepkala som mu do krku.
,,I ja."
,,Čo sme?"
,,Neviem."
,,Nemôžeme."
,,Veď to."
,,Máš priateľku."
,,I ty."
,,Ale nechcem aby tento víkend skončil."
,,Ale skončí."
Zaspala som. Po čase. A ty pri mne. A celú noc sme sa od seba neodtrhli a tvoje telo zohrievalo môj chrbát a tvoj dych šteklil moje ľavé plece. Tvoja ruka neodišla z môjho pásu. A vždy, keď som sa v noci preľaknuto prebudila, len s úľavou som na teba žmurkla a vymietla ti z brady sliny, ktoré ti vytekali z úst. S nekonečnou láskou. A len som dúfala, že mi nekandí tak z úst ako tebe.
V sobotu sme vstali o tretej poobede. Bolela nás hlava. Vyžmýkala som citrón a urobila vajíčka. Pozerali sme filmy. ktoré si doniesol na USB-čku. Púštali hudbu a jedli sladkosti. Popritom všetkom sme sa nevedeli od seba odlepiť. Stále si ma objímal a ja som sa na teba stále lepila. Pozeral si neprítomným ťažkým pohľadom, keď som rozprávala a ja som visela na každom tvojom slove. Bolo to dokonalé. A nekonečne smutné.
Smiali sme sa. Rozprávali. Vedeli sme, že máme posledný deň a že zajtra odídeš. Objednala som veľké koleso pizze. Ananásovej. S trojitou dávkou syra. Hrali sme karty a vypili všetko víno, čo si doniesol. Mnohokrát som ťa chcela pobozkať, ale vždy si uhol. Občas si sa o to pokúsil ty a ja som sa len od teba zdesene odtisla. Obaja sme sa bránili. Na striedačku a z posledných síl. Ako posledný boj. Ale vedeli sme, že to nemôže donekonečna naťahovať. Že isto po čase zlyháme. Obaja.
Večer si znova zložil svoju priateľku. A ja som len nakvašene odignorovala osemnásť správ od svojej priateľky na facebooku. Bolo nám to dokonale nihilisticky jedno. Mali sme v piči celý okolitý svet. Jediné na čom záležalo, bolo, že sme spolu. Že sa na seba pozeráme a že sa rozprávame. Nič neexistovalo. Iba my dvaja, naše potreby, naše sny.
Za zatiahnutými záclonami, medzi popadanými sklenenými fľašami od vína, uprostred bordelu porozhadzovaného oblečenia a mojimi nedokončenými výkresmi do školy, si mi povedal, že ma ľúbiš. Po dvoch dňoch, čo sme sa poznali. Prikývla som a zašepkala to isté, i keď sa mi v polke slov zlomil hlas. Mysleli sme to vážne. I keď sme obaja vedeli, že z nás hovorí absurdno, ktoré sa nedalo vysvetliť a ani pochopiť.
V tom krátkom momente sme sa letmo a krátko prvýkrát pobozkali. Náhlivo a žiadostivo, akoby sme na nič iné celý víkend nečakali. Moja ruka zaborená v tvojich vlasoch. A potom znova a zase, až sme sa nevedeli od seba odtrhnúť a mľaskanie jazykov znelo po celej izbe, čo nám neprišlo vôbec nechutné. Tvoje ruky boli všade a cítila som, že niet miesta na mojom tele, ktorého by si sa nedotkol. Vzdychol si a oprel ma o stenu. Chrbtom pritlačená o plagát Geralda Buttlera a prsiami o tvoj hrudník, som myslela len na to, že sa o chvíľu asi zbláznim. Od šťastia.
A potom došla spolubývajúca. A bola šokovaná z toho zjavu, čo uvidela. Poznala ma ako chronickú perfekcionistku, ktorá má všetko na svojom mieste. Vždy upratané. Ktorá je vždy dokonale nalíčená a učesaná. A našla ma v zajebanom tričku, ktoré sa mu páčilo, lebo na ňom bola vačica a ktoré som používala, keď som maľovala. Izba bola na sračky. Na hlave som mala niečo čo sa podobalo na skapatú sovu. A to najhoršie. Rukami som zovierala chlapa, pričom som si všetci mysleli, že som katatonická lesba.
Nedeľa. Pozeráme tretíkrát Kapitána Ameriku. Spolubývajúca oznámila, že sa vráti až v pondelok a predtým, než odišla, mi do ruky vrazila balíček modrých prezervatívov a veľavýznamným pohľadom pozrela na môj vyhúkaný ksicht. Po opici sa mi stále ťažko rozmýšľalo.
Ty hladkáš moje stehno. A ja na teba melancholicky pozerám. Nemáme síl ísť niekam von. Chceme len byť spolu. Tu, v tejto izbe.
Vstaneš a ja s tebou. Iba sa na teba zavesím a tancujeme, pomaly a nepravidelne, po mojej izbe. Opieram sa o tvoje plece a nechám sa kolísať.
,,Budeš mi chýbať."
,,Hrozne."
Neskôr sme sa pomilovali. Niekoľkokrát. Bez tých príšerných kondómov. A potom si odišiel a na stanici mi poslal sms, že si nikdy nič lepšie nezažil. A ja som len klesla do postele a dýchala tvoju vôňu, čo tam po tebe ostala. A zaspala.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
uplne najviac sa mi pacila tato veta, neviem preco
"A našla ma v zajebanom tričku, ktoré sa mu páčilo, lebo na ňom bola vačica a ktoré som používala, keď som maľovala."