Bez života...

Si ako rys,
čo predieral sa lesom,
si ako šíp,
čo preletel mi srdcom.
Tvoj dych lahodný,
Každý deň ma prebudí,
čo i len dotyk tvojich pier,
navždy čas zastaví...

Ten pocit zázračný,
silné bitie srdca,
veľká moc pohltí,
moju radosť žitia.
Keď nad ním rozmýšľam,
hlavu mi to pletie,
ten pocit mi stále znie,
ako vlnobitie...
***
Ty môj jediný,
prečo si to spravil?!
Môj život si zničil,
keď si ma opustil.
Teraz tu smútim,
nad tvojimi slovami,
že ma už neľúbiš,
myslieť si ma donútil...

Aj keď ma už neľúbiš,
ja ťa stále chcem,
moju bolesť v srdci,
zmierniš ty len.
Tvoja pieseň pre mňa,
V ušiach mi stále znie,
či to pre teba už nič neznamená?!
Stále hľadám odpoveď...
***
Neopusti ma už viac,
neprežijem bez teba,
ak mi to zas urobíš,
tak skočím z útesa.
Tak ako som skočila,
aby počula som tvoj hlas,
tak teraz skočím znova,
nech necítim bolesť v srdci viac...

Za tých pár mesiacov,
ako mŕtvola som bola,
nikto nikdy nezistil,
ako som sa cítila.
Hudbu som prestala počúvať,
domáce práce robila,
v škole lepšie výsledky mala som,
no stále ako bez života...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu