(Aby som uviedla do obrazu tých, ktorý sa rozhodnú tento článok čítať: S tým kamarátom sa poznám už rok a pol. Stretli sme sa na jednej spoločnej brigáde ale bývame od seba viac ako 100km, takže sme spolu nič neriešili, iba sme boli v kontakte. Počas roka sme sa zo dva krát stretli a to bolo všetko.)
V piatok ma pozval do jeho mesta na párty. Párty bola v podniku a bola super, a večer sme sa ocitli u neho na byte, kde som prespala. Bola to krásna noc - o tom potom - ale teraz, o dva dni neskôr to je už iné. On je z tých chalanov, v ktorých sa niečo zlomí, zmení, a neviem čo všetko. Cítim, že ma zrazu berie inak. Popravde, určite som v jeho očiach klesla. Či ma to mrzí? Nato ešte s úplnou istotou odpovedať neviem. Ale som rada ako ten večer dopadol, nič by som nevracala späť ani nemenila. A myslím si, že keď som o tomto presvedčená, tak ma to nemôže mrzieť. A jeho reakciu som mohla a mala očakávať, vzhľadom nato, ako dobre ho poznám. Je možné, že som prišla o kamaráta, ktorý spoznal aj iné zákutia môjho ja, ktoré doteraz nemal možnosť, a asi nebude schopný ich akceptovať.
Ja som na tomto blogu vždy úprimná, a tak poviem to tak ako to je. Nebol až taký úžasný, aby som si hlavu kvôli nemu trieskala, ale ani tak zlý, aby ma to neškrelo. Ale nemám potrebu tú noc opakovať. Vždy som si hovorila, že ho raz dostanem a teraz sa tak stalo.
Možno si to isté hovoril aj on, kto vie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár