Hnusím sa sama sebe.. je to niečo odporné a rada by som ten pocit vyhnala od seba čo najďalej ale neviem ako, neviem čo presne potrebujem na sebe zmeniť aby som sa toho pocitu zbavila. Mám ísť na samotku a uvažovať o sebe, o všetkých tých hnusných vlastnostiach, ktoré mi posledné obdobie všetci vyhadzujú na oči. Nikdy som si o sebe nemyslela že som namyslená, pyšná, panovačná, prísna, vážna, kritická, pedantná,... kde sa zrazu vzali všetky tieto vlastnosti? Určite sa formovali dlhú dobu a ja som im nechala priestor, nechala som ich aby sa stali mojimi vlastnosťami a teraz mi je z toho zle. Mám veľmi zvláštne pocity, chvíľami chcem všetko zmeniť aby to bolo iné a v inú chvíľu si zase poviem že mi je všetko jedno a nemienim na sebe nič meniť. Tak ako to je? Čo vlastne chcem? Aká chcem byť? Byť dobrá, všetkým zase pomáhať, byť tolerantná, ústupčivá, ľúbiť a trpieť alebo budem silná, tvrdá, odmietavá, prelietavá a budem sa tváriť že lepšie mi už ani nemôže byť. Zase prichádzam nato že je jedno ktorú z týchto možností si vyberiem, budem trpieť.
Muži zo mňa spravili to čo som. Každý si chcel iba užiť na jednu noc a to bolo všetko, nikto nechcel byť milovaný a milovať a tak som sa to naučila aj ja. Mužov iba využiť, získať z nich čo najviac, zahrať sa a to je všetko. Žiadne city, vzťahy, priateľstvá, nič viac. Tento prístup mi vyhovoval až príliš dlho, všetko som mu podriadila a vypomstilo sa mi to.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sisel  18. 7. 2010 23:52
je normalné byť zmäteným z toho kým sme, a čím sme sa stali, dôležite je iba sadnúť si a premyslieť, čo a ako chceme... a ako by to bolo pre nás, a nie pre iných najlepšie...
Napíš svoj komentár