1. už dlho som nepísala blog, ale moja vina to nie je
2. l1me mi to dnes jemne pripomenul, že treba písať blogy
3. ja brata l1me-ti(j)aka poslúcham
4. dnes bol pekný deň (dnes je štvrtok)
5. tak teda idem sa pustiť do písania
Ako som už v miernom úvode spomínala dnes je štvrtok, je zaujímavé, že vôbec viem, aký je deň, pretože sa toho stalo veľa.
Od pondelka niektoré školy štrajkovali, skoro všetky okrem cirkevných a súkromných a keďže ja chodím na cirkevnú, tak my sme neštrajkovali, to len JA som si urobila osobný štrajk.
V nedeľu ráno cca o piatej som sa zobudila, potrebovala som ísť na WC, posadila som sa na posteľ a cítila som, že moje telo je nevládne. Ledva som sa dotackala na spomínaný záchod, po vyšpinení (tak to volá Simonka) som si šla umyť ruky, aj tá voda dopadajúca na moje ruky bola divná. Reku idem si zmerať teplotu. Za svetla mobilu som vytiahla v kuchyni teplomer. V izbe som si sadla na posteľ, teplomer strčila pod pazuchu a čakala nekonečných päť minút. Potom ako som zazrela tú paličku až na 39 mi nebolo všetko jedno. Cítila som sa mizerne, mama mi dala lieky proti teplote a ja som nemohla spať, stále sa mi snívali kraviny, asi som blúznila ja neviem. Urýchlim moje myšlienkové pochody v onen inkriminovaný deň, čiže v nedeľu som celý deň zápasila s teplotou, ktorá nie a nie klesnúť, až napokon večer o dvadsiatej hodine zvíťazila nado mnou, sviňa jedna a mne neostávalo nič iné len ísť na pohotovosť.
Predpísali mi penicilín, probiotiká a novalgin a paralen. Na pohotovosti bol milý lekár, sympaťák. Prišli sme domov a ja som celá unavená klesla do postele. Celú noc sa mi snívalo, že ležím v nejakom sanatóriu. Teploty mi klesli, ale čo čert nechcel, alebo chcel, tak mi spuchli ďasná v ústach, asi z tej choroby. Okrem toho ma hrozne boleli uši a dutiny a všetko, celé moje hmotné ja.
Prešiel pondelok....
potom utorok....
aj streda....
a nastal štvrtok, to je dnes!
Dnes ma prišiel navštíviť Paťko. Poviem vám, že môj terajší výzor je na zaplakanie. Mastné vlasy, pretože stále ležím, aj keď si ich umyjem rýchlo sa zamastia. Na pere herpes, na brade dva ďalšie také divné kožné stvúry, no jednoducho ako ježibaba. A on aj v takejto situácií mi povie, že som pekná, a že ma ľúbi.
Dostala som dnes darčeky na meniny, ktoré mám síce až v utorok, ale to asi nebudeme spolu, pretože budem mať teraz toho veľa v škole, ale aj tak najväčším darčekom pre mňa bolo to, keď si ku mne, strige škaredej chorej ľahol môj princ a pobozkal ma.
Happy end!
...niekomu z toho bude možno na grc a nech!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
l1me
30. 11.novembra 2012 06:38
Napíš svoj komentár