Stáli sme na palube lode a smiali sa. Milovala som smiech aj iskry v očiach. Ale zvrtlo sa to a ja som spadla dolu. Nemám rada pády. A už vôbec nie do ľadového oceána. Keď zo zimy bolí každá bunka. No smiech stále znel.. a znel.. a doznieval. A potom veľký knedlík v krku zaručil jeho totálne odpísanie. Posledný kŕčovitý úsmev prehlušil len plač. A slzy strácajúce sa v slaných hlbinách. Splynuli.
Žltý príbeh
Nemám rada prebúdzanie zo snov. Ale z tejto nočnej mory som sa prebrala rada. A prebrala som sa do krásneho bezpečného prístavu, do krásneho bezpečného parku, na krásnu bezpečnú lavičku. K prítulným úsmevom, od ktorých som sa zdvihla a odišla.
Moja rieka mizla a dostupná bolesť je zrejme nevyhnutná.
Oranžový príbeh
Zase na tej lodi, bez smiechu, ale s úsmevom. Opäť prítulné úsmevy. Ale hladina bola tak blízko a mňa už nebavilo padať a topiť sa. Vzdala som to dopredu a s ľútostivým úsmevom odišla do podpalubia. Úsmevy sú fajn, chýbajú...
Fialový príbeh
Podpalubie a ruská ruleta. Dvaja ľudia, jedna zbraň.. POMÝLENÁ ruská ruleta. Guľka sa ujde iba mne. Či to bude moja ruka, ktorá ju spustí, alebo tá druhá. To je jedno, guľka bude bolieť. Nie je pekné čumieť do hlavne pištole. Kvôli tomu neznášam...
Dostupná bolesť mi už lezie na nervy.
Stále boli, stále budú. A bolí každý. Ja už sa nechcem hrať.
Pseudoblog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elwinko
7. 12.decembra 2009 17:26
si predstav....hm...
3
zaujímavé
biela: sedím na obláčiku, pri čúrajjúcom anjelovi..rozprávame sa
biela: sedím na obláčiku, pri čúrajjúcom anjelovi..rozprávame sa
Napíš svoj komentár