Náš krásny malý zelený kútik- Bzovík.
A ťažko niekto pochopí, ako sa mi môže oplatiť vrátiť sa tam na nejakých 40 hodín. Mne to dáva úplne maximálny zmysel, skoro ako nič iné.
Nechala som tam 19 rokov života. A za posledných 40 týždňov možno dokopy nejakých 50 dní. V zime by mi to nevadilo, ale na jar a v lete mi to neskutočne chýba. Život tam beží úplne inak a na mňa nepočká, ani keď ho veľmi prosím.
Kotia sa barance, sliepky, mačence... všetko je mrňavé a rozkošné a ja to vôbec nevidím.
Tráva rastie, stromy zelenejú, kvety voňajú a ja to vôbec necítim.
V Bratislave tiež bola jar, pekná a voňavá, ale zároveň časovo a priestorovo obmedzená.
A doma?
Akonáhle prekročíš hranice nášho kraja, vidíš rozdiel. Vidíš kopce, polia, lúky a lesy a kopu života, za ktorým mi piští srdce. Tak ako za všetkými jahodami, malinami, mojou jostičkou, hráškom a všetkým, čoho by som pojedla na tony, chýba mi vôňa našich ruží a farba tých tuctov stromov. Úplne všetko mi chýba. A chýbajú mi oni. A rovnako veľmi aj skájik, ktorý nikde nie je taký, ako tam. Nikde.
Tak si tu pomaly kysnem v kŕči a rozmýšľam, kedy čo najskôr utiecť naspäť. Aby som videla mačiatka a bila sa so všetkými o červené jahody. Tak ako to bolo vždy. Tak ako by to proste malo byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 6.júna 2015 17:01
bzovik je fakt pekny, ako taxpominam
Napíš svoj komentár