Zoberte synovca a peknú sprievodkyňu, obľúbenú verneovku a z Islandu sa dostanete... až do stredu Zeme. Škoda, že u nás len v 2D...
Dobre si pamätám, že keď som mal trinásť rokov, opustiť domov na 10 dní znamenalo asi najhorší moment prázdnin a nutnosť vzdať sa všetkých obľúbených vecí, na ktoré som sa tak tešil celý školský rok. V tom čase ešte nebolo PSP, ktoré zviera v rukách otrávený Sean pri príchode k svojmu strýkovi Trevorovi, aj taký Gameboy bol ešte raritou. Ťažko určiť kto z príbuzných má otrávenejší výraz v tvári v momente zistenia, že majú stráviť spolu toľko času. Našťastie Sean s Trevorom objavia škatuľu po stratenom otcovi a bratovi Maxovi. Od spomienok sa majú rýchlo k činom – najprv navštívia laboratórium, kde sa v náhodnom momente z troch seizmických bodov vytvára aj štvrtý a potom už hor sa na Island zažiť najväčšie dobrodružstvo života. Cestou si ešte najmú na verneovky neveriacu sprievodkyňu Hannah a vydávajú sa na prieskum hory Sneffel...
A zrazu sa nudné prázdniny menia. Byť zavalený v hore, zlaniť sa do priepasti veľkosti mrakodrapu, užiť si jazdu v banskom vozíku a objaviť úplne iný svet v strede zeme, na to sa v živote nezabúda. Sean, Trevor i Hannah sa dostávajú do miesta, z ktorého zrejme ešte nikto živý nevyšiel a oni by sa potrebovali vrátiť - Sean sa sťahuje o 10 dní do Kanady a Trevorovi chcú vziať laboratórium. Akurát Hannah je rada, bodaj by aj nie, keď si za expedíciu účtuje 5 tisíc korún za hodinu...
Mať trinásť rokov dnes, šetrím vreckové a teším sa na Cestu do stredu Zeme, ako jeden z najlepších filmov leta/jesene. Iste, prežiť si naživo Seanove eskapády, to by bola ešte len pecka, no aj pasívne sledovanie vo veľkej sále má v tomto prípade svoje čaro. Hneď na začiatku treba zaregistrovať, že svoje najväčšie kúzlo film v našich končinách stráca – nie je v 3D a tým pádom všetky jasne vytvárané zábery pre efekt (trasúce sa plátno, predmety smerujúce do kamery, oblety kamery) nemôžu vyniknúť. A aj vypreparovaná línia ľahko inšpirovaná dobrodružným románom z 19. storočia nie je vlastne ničím iným, iba veľkou adrenalínovou jazdou, kde sa striedajú lokácie a fantastické výtvory ohrozujúce putovanie našich hrdinov v prospech efektnej akčnej zábavy. Také filmové kolotoče...
A hoci 3D efekt sa vytratil, množstvo diania na plátne sa skutočne realizuje len na prebudenie prvej signálnej sústavy – stále sa niekam uteká, štverá, padá, naťahuje, skáče a občas aj bojuje či odpaľuje. Ale strih a striedanie scén našťastie nasadilo primerané tempo tak, aby ste sa nenudili ani chvíľu a nemuseli príliš premýšľať. Azda s výnimkou troch momentov – vlažného intra, melanchólie v strede Zeme a záveru, ktoré však vydajú spolu na 10 minút. A niekomu sa bude možno zdať príchod do iného sveta neskorý, no to už sú subjektívne pripomienky.
Objektívne možno chváliť či haniť tvorcov za to, že dianie a svojich hrdinov rozvíjajú azda menej, ako by mali. Pokiaľ však zoberieme do úvahy pôvodný zámer fascinovať 3D animáciou a nechať sa uniesť v IMAX-e, je to v poriadku. No vy musíte suplovať tento absentujúci prvok inými aktivitami – napríklad posudzovaním priemerných špeciálnych efektov, solídneho soundtracku alebo faktu, že v castingu sa celá pozornosť sústredila iba na ústrednú trojicu.
Brendan Fraser je jednou z mála tvárí Hollywoodu, ktorá sa hodí do rodinnej/detskej dobrodružnej jazdy, má akceptovateľnú formu humoru, dobrú škálu grimás i vážnych momentov. Josh Hutcherson je zase chaloš (z Mostu do Terabithie) na prvý pohľad nie veľmi sympatický v snahe hrať rebela proti pravidlám, no odvedie slušnú porciu emócií a umenia. A Anita Briem potvrdzuje veľmi dobrý výber castingu, a to nielen pre to, že je krásna dobrodružka, ale aj pre svoje islandské korene náramne svedčiace postave.
V chlade septembrového večera má Cesta do stredu Zeme čo robiť, aby vás pobavila. Darí sa jej to na striedmy počet bodov – je to fajn non-stop jazda, ktorá azda končí skôr, ako by ste chceli a čakali. Chýbajú jej 3D efekty, svojou náplňou nie je vôbec originálna (nájdete tu Jurský park, Indiana Jonesa a kopu iných momentov), no predsa má svoje čaro. Pre našinca je to čistý priemer, no pre desať až pätnásťročných (a ich tatkov), je to azda povinná návšteva kina hodná aspoň šiestich bodov.
Journey to the Center of the Earth (USA, 2008, 92 min.)
Réžia: Eric Brevig. Námet: Jules Verne – román. Scenár: Michael Weiss, Jennifer Flackett, Mark Levin. Kamera: Chuck Shuman. Strih: Steven Rosenblum, Paul Martin Smith, Dirk Westervelt. Hudba: Andrew Lockington. Hrajú: Brendan Fraser, Josh Hutcherson, Anita Briem, Seth Meyers, Jean Michel Paré, Jane Wheeler
Blog
2 komenty k blogu
1
orochimaru
19. 2.febuára 2010 14:19
Dost dobry film tato Cesta do stredu Zeme, dost ma to zaujalo hlavne to s tym dinosaurom chech!!? ...
2
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Opäť som späť
- 2 Protiuder22: Oheň
- 3 Hovado: Spomienky
- 4 Hovado: Zopár myšlienok
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 6 Hovado: Venované kajke
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Hovado: Opäť som späť
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Spomienky
- 5 Hovado: Zopár myšlienok
- 6 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 7 Hovado: Venované kajke
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Hovado: Opäť som späť
- 10 Protiuder22: Oheň
- BIRDZ
- Orochimaru
- Blog
- Kino recenzia