Žáner: akčný scifi horror
Minutáž: 86 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Colin Strause, Greg Strause
Scenár: Shane Salerno
Kamera: Daniel Pearl
Hudba: Brian Tyler
Hrajú: Steve Pasquale, Reiko Aylesworth, John Ortiz, Johnny Lewis, Ariel Gade
Nie každý, sám o sebe jalový film musí mať pokračovanie. Toto nepísané pravidlo platilo pre katastrofálny šalát Paula W.S. Andersona, menom Votrelec vs. Predátor. Téma, ktorá priam kričí o veľké plátno sa utopila v neskutočne rozťahanom a neoriginálnom deji, plnom nelogických zvratov a postáv. A dokonca aj tých súbojov medzi dvoma velikánmi hororového žánru (a tak trochu zakladateľmi moderného "Zla") nebolo toľko, ako sľubovala Andersonova maličkosť. Nádej pre fanúšikov stúpla, keď sa na scéne objavia "chlapci od špeciálnych efektov", bratia Straussovi so slovami: Round 2... ale teraz bez rukavíc!
Vo vesmíre, kde nikto nepočuje váš krik, sa na lodi preplnenej Predátormi, udeje niečo, čo by sa normálne malo diať ľuďom. Masakra, krv, všade samé končatiny. Kto za to môže? To malé, nevinné čosi na konci prvej časti. Hybrid Votrelca a Predátora, ktorý má popri rastafariánskom looku aj zvláštnu schopnosť, plodiť Votrelcov cez ústa (je to veľmi, veľmi odporné...). Poškodený koráb stroskotáva na Zemi, na opustenom mieste, kde na vašom kriku vôbec nezáleží. Do "exteriéru" sa dostáva niekoľko facehuggerov, ktorý si hostiteľov nájdu v otcovi a synovi, ktorých zastihli na love. Situácia neostane bez následkov. Z predátorskej planéty prichádza akýsi mimozemský Phil Marlowe, aby zahladil stopy. Ó, na to nesmiem zabudnúť, v tomto filme vystupujú aj ľudia, ale len ako výsostne vedľajšie (a mnohokrát aj zbytočné) postavy, ktorých úlohou je natiahnuť dej čo najviac, aby si to na férovku mohli rozdať dva úctyhodné netvory.
Poviem vám pravdu, dávno ma žiaden film takto milo neprekvapil. Do sály som vstupoval s tým, že uvidím asi najhorší film galaxie, no dostal sa mi celkom slušný priemer, ba až taký veľmi ľahký nadpriemer. Straussovci zašli oveľa ďalej než ich predchodca a z témy vytavili v rámci možností to najlepšie čo sa len dalo. Samozrejme, žiadna revolúcia sa nekoná a tento film nesiaha pôvodným ságam ani po špinu za nechtami (také pozitívne očakávania nemal azda nikto) a je tu neskutočne veľa vecí na vyčítanie: začínajúc príšerným scenárom, končiac nelogickou pseudo-psychikou postáv. Výsledný efekt má však aspoň u mňa dojem natoľko pozitívny, že mi neostáva nič iné len než s úsmevom skonštatovať (a vedzte že sám tomu neviem uveriť): áno, tento film je vo svojej podstate celkom dobrý.
Prejdem na to najslabšie z celého filmu a to je herecké obsadenie. Straussovci zrejme kvôli obavám z astronomického rozpočtu zvolili pre širšie publikum absolútne neznáme tvare (zväčša) televíznych hercov, pre ktorých je toto pokračovanie vôbec prvou, akou-takou filmovou skúsenosťou. Živým príkladom toho je predstaviteľ "kvázi“ hlavnej postavy Steve Pasquale. Jeho výkon v roli napraveného zločinca Dallasa (správne, odkaz na Votrelca) je maximálne nepresvedčivý a pre moderného diváka ničím prekvapivý. Strašne to podkopáva celý film a som presvedčený o tom, že keby aspoň hlavnú úlohu stvárnil niekto skúsenejší, výsledný dojem by bol podstatne lepší. Z obsadenia vyčnieva príjemná Reiko Aylesworth, ktorá figuruje ako "pozemská" verzia Ripleyovej. Ako jediná z celého osadenstva ma vo výkone presvedčila. Taká hnilá čerešnička na záver, John Ortiz. Jeho postava šerifa Moralesa je tá najzbytočnejšia z celého filmu. Hororový fanúšik si určíte povie, že "Tak tohto prvého!", lenže nie. Drahý pán Shane Salerno (scénarista) si asi povedal, že s týmto "čosi" sa divák asi stotožní, a že asi to je dobra postava. No, Salerno si toho myslel ešte veľa...
Ale odbočme k pozitívam. Čo by som na filme naozaj ocenil je kvalitná zápletka. Straussovci a Salerno dbali na požiadavky fanúšikov a sloganu: "Na Zemi vypukne peklo, ostávajú verní do posledného okamihu". Veľmi sa mi páčilo ako jemne svoj film poprepájali s pôvodnými ságami. Ďalej oceňujem to, že dokázali predlžiť trvanlivosť oboch monštier a obidvoch fešákov prezentovať tak, že na plátne stále vzbudzujú zvláštny rešpekt (keď sa na plátne prvý raz objaví Predátor za zvuku svojho hudobného motívu, nostalgicky vám prebehne mráz po chrbte). A keď sa do seba tí dvaja pustia, je sa skutočne na čo pozerať. Ako skalní fanúšik týchto legiend strieborného plátna, si taktiež cením a vážim aj nadšenie pre tému, ktoré dýcha z každej jednej scény vo filme. A to je pravé to, čo dodáva tomuto filmu osobitý šmrnc, vďaka ktorému ma u mňa také hodnotenie aké ma.
Popri absolútne nemožnom kastingu sa idem pustiť do scenáristu. Psychológia postáv nulová (ak bol však zámer dať viac priestoru monštrám, budiš). Charaktery pôsobia plasticky a neuveriteľne. Každý jeden príbeh je primitívne jednoduchý a čo je najhoršie, vôbec sa nehodia na svoje postavy. Scenár dáva priestor aj na "perly", ktorých by sa vystríhal aj sám Luc Besson! A to je čo povedať. Salerno sa ďalej v deji absolútne stráca a dáva do popredia to, čo je zbytočné a naopak.
Cez to všetko použijem na záver označenie: celkom dobré. Napriek všetkému si fanúšikovia a tí nenáročni Votrelec vs. Predátor 2 vrchovato užijú. K tomuto filmu sa v budúcnosti určite ešte raz (a rád) vrátim, lebo i keď sa nejedná o žiaden zázrak (a s týmto pocitom treba aj vchádzať do sály) je to veľmi pozeratelné. A myslím, že na nezáväznú zábavu to stačí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
..urcite pozna kazdy a aj viydel skoro kazdy no nie!!?! ...