Esej, ktorú radšej nečítaj. ale čo, veď otvoreneokno aj tak už nikto nečíta :D

Literatúra včera a dnes

Literatúra odjakživa spĺňa veľmi dôležitú funkciu v živote človeka. Paralelne rámuje vývoj spoločnosti, jej hodnoty, ako sa formovali ľudské vzťahy v priebehu storočí, poskytuje nám zaujímavý pohľad na vnútorný vývin jedinca. Skrz literatúru môžeme analyzovať jeho tendencie, prežívanie, zvyklosti, bežný život ako aj míľniky a veľké udalosti, ktoré ovplyvnili celý chod nášho ľudského vesmíru. Zahŕňa veľmi cenné poznatky, ktoré posunuli tento svet ďalej. Aké nespočítateľné množstvo príbehov dodnes horí medzi riadkami kníh, koľko krásnych diel siaha tak ďaleko, že ovplyvňuje a formuje naše životy ešte dnes? Myslím, že pokiaľ vyhlásim o literatúre, že bola nesmierne drahocennou časťou ľudskej existencie, málokto bude so mnou nesúhlasiť. V tomto máme jasno. Ale ako to vidíme teraz? Je doba, kedy boli knihy cennosťou, naozaj preč?
Už ako malé dieťa som si všimla ten rozdiel medzi rovesníkmi, ktorí hrali SuperMaria na počítači či rozbíjali ihriská, a mnou, ktorá som sedela niekde v kúte a čítala knihu. Akonáhle som nadobudla pri písaní sebavedomejší pocit, začala som skúšať klásť na papier prvé slová a pasovať ich do seba. Ako plynul čas, deti okolo mňa zaujímal počítač o niečo intenzívnejšie a aj moje experimenty s vytváraním vlastných riadkov boli odvážnejšie.
Literatúra pre mňa znamená naozaj veľa, aj keď si uvedomujem, že vravieť takéto vety je v móde a preto moja výpoveď nemusí vyznieť hodnoverne. Mnoho ľudí si usiluje vyformovať profil nezávislého intelektuála a medzi poznávacie znamenia takéhoto jedinca patrí množstvo kníh harmonicky poukladaných na poličke. Tu je na mieste otázka, či je dôležitejšia kvalita, a či kvantita, avšak na to si názor utvorte každý sám. Osobne si myslím, že nie je dôležité množstvo zhltnutých kníh, ale to, čo si z obsahu vezmete, čo vás inšpiruje, posunie dopredu, dvihne do vyššieho levelu, ukáže iný pohľad, nakŕmi fantáziu alebo prenesie do iného sveta.
Mnohí sčítaní a múdri ľudia majú tendenciu hodnotiť či súdiť ostatných za to, aký druh literatúry čítajú. Paperbackové lacné romány pribalené k ženským magazínom nie sú síce podľa môjho gusta a vedela by som polemizovať o tom, či by nebolo dobre tomu stromu, z ktorého je „knižka“ vyrobená, lepšie na čerstvom vzduchu ako v kabelke, ale svoje publikum si našlo. Na jednej strane uplakané štatistiky poklesu čítajúcich, na druhej strane, podľa mňa hlúpe, moralizovanie tých, čo čítajú za to, čo čítajú. Tak isto ako sú ľudia vzdelaní menej a či viac, taká istá je aj literatúra. Literatúra je čisto výmyslom ľudí, čo znamená, že sa nám prispôsobuje. Kedysi dostupná len mníchom, váženým vzdelancom či panovníkom a iným zámožným občanom, dnes je prístupná naozaj všetkým. Stále máme na výber, či budeme čítať lacné- drahé bestsellery alebo kvalitnú literatúru, staré, časom overené klasiky, či podporíme mladých debutantov a objavíme novú literárnu osobnosť.
Vyše roka som počas strednej školy brigádovala v najväčšej sieti kníhkupectiev na Slovensku. Svoju popularitu si získava nie len príjemným prostredím kamenných predajní a širokým sortimentom, ale aj rôznymi akciami- besedami so spisovateľmi, rozhovormi alebo krstami či predstavovaniami nových kníh, čo sa mi veľmi páči. Každý skeptik mi musí dať aspoň trošku za pravdu, keď poviem, že sa niečo na tom našom malom Slovensku predsa len deje aj v oblasti literárnej. Často sa stretávam s tým, že ľudia okrem pár komerčne známych výnimiek mi nevedia vymenovať ani dvoch či troch slovenských autorov, ktorí v poslednej dobe publikovali svoje diela, čo je podľa mňa veľká škoda. Čo sa umenia ako takého týka, bežný Slovák si myslí, že u nás sa netvorí, že doménou umenia sú iné, väčšie krajiny a pritom na Slovensku píše toľko zaujímavých ľudí tak pútavé príbehy! Bolo by v literatúre príjemná zmena, keby sa ľudia poobzerali troška viac okolo seba a nehľadeli v kníhkupectvách iba na prvý pult, ktorý im ponúka najčítanejšie novinky.

Literatúra a ja

Pokúsila som sa vám objasniť, ako chápem literatúru okolo seba. Ale ako vnímam literatúru v sebe? Aký som recipient, pasívny, aktívny? Tvorím sama literatúru?
Ako som už v úvode textu naznačila, ku knihám inklinujem už odmala. Čítala som všetko- od príbehov štuplíka Štoplíka, cez životný príbeh Ambry Čiernej, ktorá nie je farbička!, opíc z našich políc až po rôznorodé poviedky, rozprávky, povesti, bájky. V tretej triede na základnej škole som si začala písať denník. Keď to dnes po sebe čítam, vždy ma to dokáže rozosmiať, pretože je to ozaj veľmi vtipné čítanie po každej stránke, či už sa pozriem na stavbu vety, to ešte nevypísané a neprepracované písmo alebo na obsah vetičiek. Niekedy v tomto období sa u mňa prejavili aj prvé pokusy o tvorbu poézie, s čím som skončila však skôr ako som stihla poriadne začať. Takto to pokračovalo až do puberty, čítala som jednu detskú knižku za druhou. Moja fantázia kvitla, rozprestierala sa do diaľav, stavala som si vzdušné zámky, snívala so zatvorenými očami. Nakoľko som bola zvedavé dieťa s mladšími súrodencami, mama na mňa nemala toľko času, aký by som potrebovala a tak som svoju zvedavosť kŕmila príbehmi z farebných knižiek.
Zlom nastal, keď sa mi do rúk dostala kniha od Lucy Maud Montgomeryovej, kanadskej spisovateľke z minulého storočia. Kedysi bolo dievčatám a slečnám toto meno známe, dnes sa mladé dámy preorientovali na plytké romániky a upírov, a krásne, kvetnaté, voňavé, nadýchané, rozprávkové a romantické príbehy tohto ryšavého dievčaťa už dávno neoslovujú dnešnú generáciu. Ešte aj dnes s pokojnou dušou napíšem, že príbeh o Anne zo Zeleného domu je práve tá kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, motivovala, pozdvihla a ukázala mi smer, ktorým sa chcem vyberať. Tak veľmi ma inšpirovala hlavná hrdinka, že som sa definitívne v mojej mladej hlávke i srdci rozhodla, že keď vyrastiem, stanem sa spisovateľkou! Dnes som už dospelá a tento sen vo mne dodnes pretrváva, no viem, že cesta k jeho dosiahnutiu bude kľukatá a nebude stačiť len vyrásť.
Mám rada literatúru, ktorá podnecuje myseľ k aktivite, podporuje fantáziu a tvorivosť. Takou je napríklad aj naša lyrizovaná próza či próza naturizmu- malú ochutnávku tejto krásnej literatúry sme mali zaradenú aj v povinnom čítaní na strednej škole. Povinné čítanie odrádza žiakov minimálne tým, že je povinné, preto som sa do čítania Chrobáka či Hronského vôbec nepúšťala s radosťou, no už po pár riadkoch som vedela, že toto je pre mňa podnetnou literatúrou, ktorá sa mi bude páčiť.
Rada čítam medzi riadkami, premýšľam nad problematikou a hľadám súvislosti medzi jednotlivými znakmi, symbolmi. Všetky tieto atribúty spĺňa poézia, ktorej čaro som objavila v neskoršom veku. V plnej sile sa mi prihovorila prostredníctvom beatnikov, do ktorých som sa zamilovala na prvý pohľad. Poéziu som na stimul beatnikov začala aj sama písať a tvoriť, niekedy s menším, občas s väčším úspechom.
Myslím si, že som dobrým čitateľom. Čítam s porozumením a vždy sa snažím nad danou knižkou, príbehom, či poéziou zamyslieť. Niekedy to prichádza samo a prirodzene, inokedy sa musím k rozjímaniu mierne vyburcovať. Som čitateľ, ktorý má aj vlastnú skúsenosť s literárnou tvorbou a pre to si dovolím povedať, že viem ohodnotiť iné literárne dielo, resp. viem ho posúdiť a zanalyzovať na základe svojich empirických zážitkov.
Na záver sa osmelím použiť klišé a preto píšem: aj pre moju lásku k literatúre som sa rozhodla pre štúdium slovenského jazyka a literatúry.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu