Včera si mal narodeniny a ja som si na teba nezabudla spomenúť. Strašne som ti chcela zavolať, ale vedela som, že sa najskôr váľaš v perinách so svojou novou frajerkou. A ja by som sa ti najskôr rozrevala do telefónu a ty by si zas raz nevedel, čo iné povedať, ako to, že už si do inej. Že už o mňa nestojíš a že ťa vôbec nezaujíma, prečo plačem. Že naše cesty sa už rozišli. A kedy sa rozišli? Keď tak premýšľam nad tým, kedy sa to celé začalo rozpadať... tak asi takto nejak pred rokom. Keď som sa ja sprostá krava zbalila a odsťahovala sa od teba. A bolelo to oveľa menej, ako ma to bolí dnes. Je to už vyše polroka po tom, ako sme sa najoficiálnejšie z oficiálneho rozišli. A prvé mesiace som bola nasratá a chodila som po miestach, kde som ťa potencionálne mohla stretnúť s vysmiata a s filozofiou, že ma musíš vidieť šťastnú, aby si si nemyslel, že trpím. Možno to chvíľu pomáhalo. Ešte sme sa párkrát stretli, párkrát pomilovali... A potom prišiel ten deň, kedy si mi nahej a slastne usmiatej, ležiacej vedľa teba v posteli povedal, že už ma nemiluješ a nechceš mať so mnou nič spoločné. A ja som sa rozrevala. A plakala som a plakala a ty si na mňa strúhal tie modré psie oči, že ma nechceš vidieť smutnú. A čo si čakal?!
Toto sa stalo všetko začiatkom novembra a odvtedy sa moje dni premenili na čierno- čiernu tmu. Chcela som ťa strašne moc a zároveň som sa ťa bála. Spravila som si z teba ducha, čo ma straší v hlave a zakaždým, keď ťa stretnem v škole, chytajú ma infarktové stavy. Bojím sa ťa. Bojím sa seba a tej hroznej bolesti a úzkosti, ktorá sa mi rozlieva v hrudi. A keď sa emocionálna bolesť chápe ako niečo abstraktné a metaforické, nie je to vždy tak. Naozaj to dokáže bolieť. Trasie sa mi celé vnútro, prechádzajú mnou zimomriavky a vlhnú oči. Pnutie.
Boli sme spolu dlhé štyri roky. Vychovali sme sa, navzájom sme sa naučili láske. Čelili sme hrozným veciam- hádkam, rozporom, museli sme sa rozhodovať, brať na seba ohľad, vnímať sa. Boli to najkrajšie štyri roky v mojom živote a chcela by som vrátiť čas späť, aby som mohla pár rozhodnutí spraviť inač. Aby som namiesto úteku zvolila rozhovor. Aby som ťa toľko nehrešila. Aby som ti viac verila. Aby som ťa viac počúvala a podporovala v tvojich ujetých snoch. Ty si však vždy chcel viac seba ako mňa. Všetky tvoje plány do budúcnosti sa týkali TEBA a nie mňa. Lebo ty chceš cestovať. Lebo ty chceš, lebo ty chceš, lebo ty chceš. A ja som bola zrazu v tom vzťahu navyše. Lebo som si nikdy nemohla dovoliť zbaliť ruksak a ísť. Kto by za mňa platil účty? A kde by som bývala? A čo by som jedla? Ty máš všetko krásne nalinajkované, mamka ťa podporuje, platí, dotuje. Ja som len chcela vlastný svet, vlastnú rodinu, vlastné bezpečie, domov a istotu. No tak prepáč, že nemám také veľkolepé sny ako máš ty. Nie, nie, vôbec ma neláka cestovanie a spontánny život ako z prezentácie Cestovateľského kina s Whiskym, lebo v mojom živote chýbajú základné istoty a najprv si musím zabezpečiť tie, až potom môžem vymýšľať. A strašne mi chýbaš, bože, Marco, strašne mi chýbaš. Som ako bez ruky, bez nohy, len srdce zbesilo búši a nie a nie prestať. Spoliehala som sa na teba, myslela som si, že aj ty túžiš po tom, po čom aj ja. Lenže ty si mladý telom aj dušou, zatiaľ čo ja sa vnútorne cítim na štyridsať, vyprahnutá a bez snov, cieľov. Nudná. Zacyklená v stereotype škola, práca, opica, škola, práca, upratať, opica. Hej, som strašne nudný človek, ktorý ti neponúka žiadne možnosti rozletu a zážitkov.
Veď si bol môj muž, Marco. Veď sme sa tak ľúbili, kam to všetko zmizlo? Ako je možné, že to dokáže pohltiť čierna diera? Mali sme byť spolu navždy, čo už nepamätáš? Mrco, veď sa spamätaj a spomeň si na nás. Keď už ty si to so mnou nedokázal vydržať, tak kto to vydrží? Veď ja vôbec nie som taká zlá žena, len sa rada mojkám, ňunkám a nepotrebujem celý svet, keď mám teba. Som skromná, vystačím si len s tebou. Som starostlivá, mám rada okolo seba poriadok, dobre varím, používam voňavú aviváž, len sa neviem starať o kvety. Som citlivá a empatická, milá, príjemná, dobre sa bozkávam. Už som si myslela, že som našla samu seba počas tých štyroch rokov, no čím dlhšie som bez teba, tým viac sa strácam a dnes už vôbec nemám potuchy, kto som, čo chcem a kam smerujem. Viem len to, že mi neskutočne chýba teplo tvojho objatia ten pocit bezpečia a pokoja, ktorý som vždy mala, keď si bol so mnou. A ty si ma tak rýchlo dokázal vymeniť...
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
2
Ty si však vždy chcel viac seba ako mňa. Všetky tvoje plány do budúcnosti sa týkali TEBA a nie mňa. Lebo ty chceš cestovať. Lebo ty chceš, lebo ty chceš, lebo ty chceš.
toto mi velmi dobre niekoho pripomina a je mi z toho smutno
toto mi velmi dobre niekoho pripomina a je mi z toho smutno
3
@skvrnka prepáč, nechcela som ťa rozplakať, stačí, že už ja tu tvorím okolo seba Terka´s Lake. snažím sa byť silná a nemyslieť na to, ale ťažko to. súrne urgentne sa potrebujem do svojho života nový život... a ďakujem
4
Do očí sa mi tisnú slzy. Ja si viem úplne predstaviť ako sa cítiš, hoci som to nezažila, ale mám takmer 4 ročný vzťah a ak by teraz skončil ja neviem akoby som si poradila zo životom. Veľa síl ti prajem a prajem ti aby si našla svoju istotu.
5
boze, akoby som to pisala ja pred dvomi rokmi. uplne do bodky a je mi z toho hrozne smutno a viem, ze to nic moc nepomoze, mozno o 0,01%, ale sucitim. a prajem ti, aby sa tieto pocity co najskor zmenili na menej bolestive spomienky ^-^
6
Keď si v BA, volaj tetu Ivku a dáme dákeho pekného spicha ^^ (ešte stále máš moju šatku čo smrdí ako stará kurva )
8
ten predposledny odstavec...s tymto sa borim od decembra a zufalo to v mojom vnutri krici a cim viac to citam tym viac nechapem ako si to vystihla tak, ako by som to ani ja sama nevedela...
vela sily a posielam objatie.
vela sily a posielam objatie.
9
@willbebetter čo ti poviem. will be better aj ja posielam veľa síl. sestra /celkom do nášho vzťahu vidí/videla/ mi dnes povedala, že už sa mám spamätať a prestať sa pútať na niečo. že mi už pár nikdy tvoriť nebudeme a mám ísť ďalej, tak sa skúšam vypísať, lebo mám teraz trochu voľna a času. tiež nechápem zo seba, ako to dokážem vystihnúť. ty máš ešte na takéto stavy plné právo, je to len od decembra, ale my sme sa rozišli začiatkom augusta, čo je už mierne fópá. ale snažím sa, snažím sa. potrebujem sa znovu zamilovať. ale absolútne.
10
Ach ..ten predposledny odstavec..a totok..lebo v mojom svete chybaju zakladne istoty.. A ja som si myslela, ze chces to iste... A objatie Ti.
11
Fúha, silný článok.
Toto celé, čo si teraz napisala, posli Marcovi, nech si uvedomí, akú osobu stratil.
Toto celé, čo si teraz napisala, posli Marcovi, nech si uvedomí, akú osobu stratil.
12
@dreams155 už je neskoro. a načase ísť ďalej, lebo predsa, zem sa stále točí. toto je taká psychohygiena.
13
Ak si sa dokázala zbaliť a odísť, isto si na to mala dôvod a ten dôvod by visel medzi vami a vyšlo by to najavo skôr či neskôr. Možno ten dôvod bol práve ten partner, od ktorého si utiekla, ak pri niekom máš nutkanie utekať od neho, čo najďalej, tak zrejme je to tvoj pud sebazáchovy, ktorý ti hovorí, že s tým človekom nemáš byť.
Keď už sa s niekym rozídeš najoficiálnejšie z oficiálneho neexistuje cesta späť, zbytočne sa trápíš, keď o tom rozmýšľaš alebo si predstavuješ akoby ste sa mohli dať dokopy, taká množnosť nikdy nenasatane. Ak sa aj dotyčný tváril, že by to šlo vrátiť späť, urobil to iba preto, aby sa uistil, že už je za tým a síce je to pre teba facka, ale ber to tak, že ti aspoň ukázal, že takého človeka vo svojom živote nepotrebuješ. Začínam mať pocit, že ak si človek, s kt. si vo vzťahu nerobí ani najmenšie plány do budúcna aj s tvojou osobou, tak s tebou v budúcnosti nepočíta.. Nikdy viac nedávaj celý svoj svet do rúk niekomu, kto o to nestojí. To, že ti chýba je normálne, 4 roky života len tak nevymažeš, aj to chýbanie je znak toho, že sa posúvaś ďalej. Až príde ten deň, kedy sa zmieriš s tým, že minulosť nezmeníš a presteneš sa o to snažiť, príde nová láśka. Dovtedy veľa vnútornej sily.
Keď už sa s niekym rozídeš najoficiálnejšie z oficiálneho neexistuje cesta späť, zbytočne sa trápíš, keď o tom rozmýšľaš alebo si predstavuješ akoby ste sa mohli dať dokopy, taká množnosť nikdy nenasatane. Ak sa aj dotyčný tváril, že by to šlo vrátiť späť, urobil to iba preto, aby sa uistil, že už je za tým a síce je to pre teba facka, ale ber to tak, že ti aspoň ukázal, že takého človeka vo svojom živote nepotrebuješ. Začínam mať pocit, že ak si človek, s kt. si vo vzťahu nerobí ani najmenšie plány do budúcna aj s tvojou osobou, tak s tebou v budúcnosti nepočíta.. Nikdy viac nedávaj celý svoj svet do rúk niekomu, kto o to nestojí. To, že ti chýba je normálne, 4 roky života len tak nevymažeš, aj to chýbanie je znak toho, že sa posúvaś ďalej. Až príde ten deň, kedy sa zmieriš s tým, že minulosť nezmeníš a presteneš sa o to snažiť, príde nová láśka. Dovtedy veľa vnútornej sily.
14
Úprimné, autentické, silné, len žiaľ veľmi smutné. Prajem ti veľa síl, nech sa ďalej nestrácaš sebe samej. Ideálne nech je to aj popri tej vzniknutej samote naopak.
Napíš svoj komentár
Terka, veľa sily.
Veľmi veľa veľa. Prežila som si čosi podobné.
A posledný odstavec na čele s vetou: ,,Keď už ty si to so mnou nedokázal vydržať, tak kto to vydrží? Veď ja vôbec nie som taká zlá žena, len sa rada mojkám, ňunkám a nepotrebujem celý svet, keď mám teba. Som skromná, vystačím si len s tebou." mi vypustil taký prúdisko sĺz, že som sa tu práve utopila.