Sylvia Plath
Bože, ak som niekedy reálne uvažovala o sebevražde, tak je to teraz. A to rátam aj ten úbohý pokus spred štyroch rokov. Ale ja viem, že to nespravím. Ráno padám späť do postele a modlím sa, aby na mňa padol spánok a priniesol so sebou teplý vánok úniku pre nutnosťou niečo robiť alebo byť za niečo zodpovedný. Chodiť medzi ľudí, rozprávať sa s nimi, vykonávať nejakú zmysluplnú činnosť. Pociťujem stále sa rozrastajúce znechutenie zo stereotypného kolobehu bežných vecí a činov, a mám chuť tento kolobeh ukončiť. Chcela by som zrušiť svet. Ako Šípková princezná zaspať na sto rokov. Keď spíš, nečakáš. Skôr nežijem ako žijem. Kladiem si dokola tie isté otázky, no stále neviem odpovede. Možno ani neexistujú alebo som ich prepočula. Precítila. To je jedno, proste sú v nedohľadne. A ja nemám síl.
Ľudia sa smejú. Nechápu a hovoria tie motivačné frázy a klišé. Taká tá slovná vata, keď nevieš, čo máš povedať, ale vieš, že by si niečo povedať mal. Tak vravíš, že to bude v pohode, a nevzdávaj sa, zabudni, čas je najlepší lekár, pohni sa vpred, rob to, čo ťa baví, stretávaj sa s novými ľuďmi, bla bla bla... A ja teraz lusknem prstom a zrazu som v pohode, nevzdávam sa, zabúdam, čakám a zároveň kráčam vpred, robím čo ma baví a stretávam sa s novými ľuďmi. Jasné. Ako keď si si povedal, že prestaneš fajčiť. Mal si v tom jasno. A takto isto si tipol mňa. Som tvoja posledná cigareta, vyfajčil si ma celú až po filter a potom hodil do mora. Na Srí Lanke. A ja sa teraz horiaca topím v sivote a clivote života. S plačom som ti vravela, že to nie je metafora, keď niekto povie, že mu krváca srdce od žiaľu, že cíti neuveriteľne bolestivé pnutie v hrudi... Tak bolí neopätovaná láska, diera v duši, samota.
Pozerajú na teba a vravia vyčítavým tónom: ale ty chceš byť nešťastná! A ja pozerám na nich so slzami v očiach, neviem čo povedať. Asi hej, chcem. A to je zlé? To sa nesmie?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
@riaaa no ja húlim strašne moc, a myslím si, že aj preto mi trochu zajebáva. ale nejako nevidím iné východisko. nechce sa mi už utekať stále pred niečim, je mi zle z toho, že neviem ostať na jednom mieste dlhšie ako rok. chyba bude vo mne, pretože JA mám stále ten pocit, že musím utiecť a zmeniť a neviem. chcem sa vrátiť späť niekam do bezpečia.
Napíš svoj komentár
presne chápem, ako sa cítiš, no ja ešte okrem toho povaľovania sa v posteli už dva týždne každý večer popíjam aby som vôbec zaspala a aby som už neuvažovala nad takými vecami.... a nespoznávam sa