Sedela som na vrchu tvojich myšlienok. Nevedel si ma odtiaľ dostať. Stále ti vírili v hlave moje bozky, moje vlasy, moje prsty, ponožky, nohavičky, moje perá a ceruzky, moje zvláštne nálady, pocity a pacity. Moje pretvárky, moje masky. Moja pravá tvár, keby si ju poznal, by sa nachádzala v tvojom odpadkovom koši spolu s použitými nápadmi a kondómmi. Bola som tam, stále som ťa strašila, bola som vtieravá ako mačka. Obtierala som sa ti o nohy, o brucho. Vlastnila som z teba všetko, všetko čo som si zažiadala. Bola som nenásytná a riešila som len teba. Čo od teba dostanem a čo ti dám. Mohla by som sa vykresliť ako dravá šelma, ktorá len brala, driapala a nič nedávala. Ale neviem, či to nebola naopak. Že si sa tak správal vlastne ty?!
Hej! Nehádž ma z topu tvojich myšlienok a túžob. Som tam ja! Ja! Nie som šelma, nie som dravec, nekúšem. Haló, som len líška. Líška, líška, čo sa k tebe rada líška. Nie, nie, to nemôžeš.
A nejako rýchlo som spadla do toho koša. Mala som rozmer cínového vojačika. A teraz som sa reinkarnovala, reinkarnovala do čoho? Do tvojho svedomia? Straším ťa ešte stále? Desia ťa výčítky? Hrozíš sa predstavy, že si mi navždy umlčal srdce?
Môžem mať aspoň trochu pocit odvety? Polámal si, čo si mohol, a aj tak si za to môžem sama.
Vieš, som ako sviečka, ktorú si zapálil. Bol si tým neuprosným ohňom a ja som ťa veselo zneužívala, potrebovala som byť v tvojej prítomnosti, keď som chcela plniť účel. Pod tvojími plameňmi (túžby, nehy, LÁSKY???) som sa roztápala, menila tvar, mohol si si zo mňa vymodelovať čo si len chcel. Bola by som všetkým, čím chceš aby som bola.
Som paradox. Mrcha a zároveň len chorobne závislá na tvojej láske. Som nonsens. Nezmysel. A ty si zmysel. Si zmysel pre humor, si zmysel môjho života, si zmysel súcitu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár