Viete.

Viete.

V mojom živote si okrem iného najviac cením momenty, kedy kráčam mierne podnapitá po ulici, predo mnou nik, za mnou nik, okolo len smog a pouličné osvetlenie; ja kráčam pripitá alkoholom, zážitkom alebo vyšším poznaním a recitujem básne. Moje. Tie, ktoré ešte svetlo sveta nevidelo, tie ktoré moja myseľ neovplyvňuje, tie ktoré zo mňa chrlí len nadšenosť slobody môjho ja. Vtedy kričím do neba doneba volajúce vulgarizmy a nikto sa nad tým nepozastaví, pokiaľ sa ja sama nezastavím nad nespravodlivosťou tohto sveta.

Viete.

Snažím sa žiť podľa svojich predstáv. Nikdy som však nerátala s tým, že moje predstavy musia zahŕňať predstavy masy. Masívne a lascívne sa ponevieram pomedzi chudobu ego /množné číslo, napíš do komentu, ak vieš ako sa to skloňuje, dík/ a žiaľ, ktorý vybuchuje v podobe serenád nepodstatných pičovín na každom rohu.

Viete.

Mala som už mnoho brigád a mnoho prác a v každej šlo len o to jediné: z pičoviny spraviť genialitu. Musela som predstierať opodstatnenosť a dôležitosť. Musela som sa vcítiť do potreby danej pičoviny pre ľudstvo. Musela som predať. (sa.)

Viete.

Tento svet ani za máčny máčik nie je fér. Každý sa len bije pre svoju pravdu, miesto toho, aby bojoval za svoje skutočné ja. Vravia: "buď sám sebou". A potom zase: "nebuď smutný! Nebuď paranoidný! Nebuď veselý! Buď robot! Buď anglicky hovoriaci! Buď emancipovaný/á! Buď kolektívna!"

A čo tak byť niekde na opustenom mieste medzi opustenými myšlienkami? Čo tak predať svoje vlastné intencie, ale nie pre zisk, pre pocit spolupatričnosti s národom, či nádorom alebo pre pocit vlastného zadosťučinenia. (Ináč, super slovo, to zadosťučinenie!)

Viete.

Keby každý mohol žiť tak, ako chce, tak existuje len televízia, chľast, porno a čipsy. Keby každý chcel žiť podľa seba, tak anarchia by zničila túto planétu. Ak by každý chcel žiť svoj vlastný sen, tak by sme všetci len spali a slopali.

Viete.

Tento život je na hovno, pokiaľ nesvieti slnko. Nevylučujeme vtedy dostatok serotonínu a melatonínu, nejeme veľa ovocia a celkovo nás zmáha únava. Trávime čoraz viac času medzi štyrmi stenami a tvárime sa nedotknutelno. Ako supermani. Ako roboty, ako hlupáci a osly. Lebo to je dnes kúl. A kôl? Kôl v plote, presne o to ide celej mase: nevytŕčaj z davu, utneme ti hlavu. (Bez ladu a skladu)

Viete.

Vlastne nemám na výber.
Ak chcem byť úspešná, musím prestať kráčať proti múru. Na to, aby som bola úspešná rebelka, auru nemám.

Vypľuvnutie:

Hovno viete, ovečky.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu