kde zastaví sa svet a kropaje hladia ruku v ruke
ako niečo vzácne a dobou nepoznané,
príliš dôverné a farebné v čase, keď svet čiernou a bielou hýri;
keď nesú sa pochabé chýry, že tuctový rým v módu prišiel.
Snežienky bez snehu stratili tvár
a ty sa tvaruješ v rytme proradného šťastia,
ktoré sa smeje, no za zákrutou podrýva bytie;
a i ty režeš pod vlastnou nohou konár
a zabudol si žiť.
Vône poznané presiakli na opačnú stranu barikády
a duše smejú sa ti zo záhrobia
absorbujúc všetku nádheru, ktorú pohltili
neznajúc vlastnej pohnútky.
Srdce stone a búši, cítiac zvláštny sebazáchovy pud,
no bludom je, že tvoj život krúti sa okolo tvojho tela,
keď vždy žil si príbehmi iných, čo plnili tvoju dušu
a túžil po tom, čo bolo len utópiou,;
zabudol si, že na konci zostane strach,
že pre teba neostal žiaden...
...ďalší...
...príbeh.
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
n0win0u
4. 4.apríla 2014 04:23
Napíš svoj komentár