Muž s dvoma tvarami (časť 1)

Bol sam, lezal na dlazke s prestrelenou hlavou, pozeral nepritomne na stenu oproti. Jedina jeho smola ze nebol mrtvy. Uz necitil bolest, nemal strach, jeho myslienky boli odpojene od pocitov. Dlho studoval ako sa zabit. Rozhodol sa pre najlepsiu metodu aku poznal. Strelil si priamo do cela cim si prerusil citove centra. Mohol len lezat, lezat a cakat.

Jeho zivot sa zacal v Bratislave kde aj skoncil. Nebol stary. Mal len 35 rokov no za svoj zivot toho zazil vela. V mysli sa mu ukazali spomienky svojho detstva. Jeho otec ho nikdy nemal rad, bol prenho len zbytocny odpad pretoze nikdy nerobil to co chcel. Vzdy sa zastal inych aj ked ho to stalo neraz aj viac ako trest. Ked mal 11 rokov narodil sa mu mladsi brat. Ked jeho brat zacal chodit do skoly, dosahoval neustale lepsie vysledky ako on, ale ajtak ho mal rad. Rad tancoval. Hral na gitaru a mal aj vlastnu skupinu. Nebolo to nic extra ale bavilo ho to. No jeho otca nie. Stale mu vsetko zakazoval, i ked uz bol dospely. Svojim sposobom sa otca bal a vzdy mu chcel dokazat ze za nieco stoji. A vsak nikdy to nestacilo. Vzdy ked mal nove auto, novu vec ktora mala hodnotu, netesil sa s nej, najprv ju ukazal otcovi.

V subore spoznal svoju manzelku, o 4roky mladsiu slecnu ktora ho vzdy pritahovala. Po 6 mesiacoch co boli spolu sa dali dokopy. Neskor sa zobrali. Chvilu byvali u neho aj s jeho rodicmi, no ona to nemohla vydrzat. Nemohla uz ani v klude pit kavu lebo jej doslo zle. Bola v neustalom strase a natlaku od jeho otca. Boli nuteny sa prestahovat. Najskor sli byvat k jej rodicom, no potom ako sa im narodil prvy syn sa rozhodli ze si postavia vlastny dom.

Na dome pomahali vsetci, dokonca aj jeho otec, no pocase vznikli nezhody a otec s tym prestal. Stavba pokracovala, no ked mal ich syn 1 rok, jeho otec tam prisiel a zacal vykrikovat na neho a jeho manzelku aky je kkt a ako je mozne ze jej otec tam pomaha, chamrad tam nema co robit. Chcel ich rozviest. Napriek tomu ze uz mali syna. Nastastie sa mu to nepodarilo. Dom sa v pokoji dostaval a vtedy uz 3rocny syn ocakaval maleho braceka.

Samozrejme ze ich syn nic s minulosti netusil. Myslel si ze ma uzasnych straych rodicov ktory ho maju radi a staraju sa onho.

Zili si uplne vysnivane, az na skryvane rozpory v rodine, ale nic najavo nedavali, a tak synovia v poriadku rastli. Mal stavebnu firmu ktora mu celkom slusne vynasala, no pracovla aj v jednej krcme, ktora mu nakoniec bola osudnou. Rad si vypil. Mal velmi vela kamaratov a navonok vyzeral stastne, no spory s otcom ho v dusi zierali viac a viac, s ostatnou rodinou sa nestikal lebo jeho otec o nich vela naklamal comu on samozrejme uveril. Nakoniec sa zaplietol do ciernejsich kseftov, i ked mu vtedy ziadne nebezpecenstvo nehrozilo, nevedel co pride dalej.

Starsi syn dovrsil 11rokov a uz vycitil mnohe nezhody a rozpory. Citil ze nieco nieje v poriadku no nechcel o tom hovorit.

Jeho poslednou zachranou mala byt jeho sesternica, oporny bod, ktoru mal velmi rad. Ked boli mali casto sa spolu hravali a robili rozne vylomeniny. Prisiel za nou v opity a o vsetkom jej povedal. o tom ze sa chce zabit. O tom ze nevladze uz dalej zit. O jeho dlhoch, o otcovi, o jeho bezmocnosti. No tym ze bol opity ona ho nebrala vazne. Povedala mu nech sa ide vyspat domov, ze zajtra bude vsetko lepsie, no zajtra uz nebolo.

Bola to jeho manzelka ktora ho nasla lezat vedla stolicky s pohladom upretym na stenu. Pod nim bola velmi mala kaluz krvy, vyzeralo to len akoby spadol a udrel sa do hlavy, ale ked pristupila blizsie, zbadala dierku od gulky. Vo vrecku mu nasla list.

"Nikdy ta neporestanem milovat, zober deti, zbal kufre a chodte byvat k vasim. Mal som vela dlhov, vela starosti a takmer ziadne pochcopenie. Mysli na mna. tento list neukazuj detom. Prosim..."

Okamzite volala sanitku. Vnimal ju, aj zachranarov ktory ho prisli odviez, no vedel ze uz mu nieje pomoci, boli mu lahostajny, manzelka plakala a v nemocnici s nim sedela celu noc.

Po 18 hodinach marnych pokusov o zachranu zomiera. Jeho deti si stale myslia ze zomrel na autonehodu..no pravdu je im sudene dozvediet sa az neskor.....

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu