Challenge I.

Ok. Snazim sa vstat z postele... Ja viem ze je to hlupe. Asi si budete hovorit, ze som strasny lenivec. Ja som si to v svojom zivote myslela tiez. Az potom som pochopila, ze to nie je lenivost ale vycerpanost. Ktoru som prehliadala roky a dnes prerastla do takej podoby, ze mi znemoznuje, alebo prinajlepsom stazuje aj uplne bezne cinnosti. Vstavam z postele ako by som mala v zaludku kamene, akoby som bola zavalena v ruinach tisicok domov. A snazim sa prehrabat na povrch. Nie je tajomstvom, ze moje prve kroky vedu na zachod.. Ale to co nikto nevie je to co sa tam deje. Prejdem do kupelne a preplachnem si usta. Ta sladka chut je tak drazdiva a zaroven tak odpudzujuca. Oplachnem si tvar ladovou vodou a pozriem sa do zrkadla. Tak toto zo mna zostalo ? Toto som teraz ja ? Ano... Toto som ja a budem silna az dokonca. Nebudem tymto nikoho zatazovat. Aspon zatial. Vojdem do kuchyne, zapijem lieky a znova si idem lahnut. Este mam cas. Do prace chodim az poobede. Lahnem si vzdy na jeho stranu, jeho vankus a prikryjem sa jeho paplonom. Keby som nemala chlapa, neviem co by som robila. Asi by som to psychicky nezvladla. On je teraz to jedine co ma nuti bojovat a nepoddat sa tomu. Ktovie ci to vie, ze aj cez vsetky problemy, ktore do nasho vztahu priviedol, za vsetko cim som sa trapila a musela riesit som mu vdacna a som rada ze je pri mne. Dodalo mi to pocit, ze ma niekto potrebuje. Pocit zmyslu zivota. Pocit ktory zadusil moju zbytocnost a dal mi vyznam a silu bojovat. Prekazky v zivote su vporiadku, nutia cloveka sa prekonavat, byt lepsim a su velmi poucne. Dostanete sebaistotu a dobuducna si budete vediet poradit s hocicim. Prekazky beriem ako vyzvy. A ako moj oblubeny herec v jednom seriali si vzdy poviem ''Challenge accepted !''

Za tak kratky zivot mi pripada ze som si presla viac vyzvami ako by normalne clovek za cely zivot mal. Mozno sa mi to len zda, mozno som o cosi senzitivnejsia tak to tak citim. Ale nikdy som necitila vacsi pokoj ako teraz. Aj napriek vsetkemu co sa udialo, napriek zdraviu a financiam. A som stastna lebo citim ze niekam idem, posuvam sa dalej a uz ma nedokazu zlomit hluposti. Ten pocit je uzasny. Vediet ze vsetko je vporiadku tak ako to teraz momentalne je, aj ked iny clovek by sa zrejme trapil. Ale uz musim ist do prace.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu