VVo chvíľach ako je táto len tak ležím na posteli a nechávam splývať svoje telo v priestore. Teraz nie je nič podstatné. Cítim len túžbu poznania zakiaľ sa moja podstata rozplýva vo vánku ničoty. Svet sa zastavil. Čas sa zastavil. Vlastne mám pocit, akoby čas ani neexistoval a tento priestor nebol skutočný. Nič tu nemá význam, ani svoje miesto. Buď som tu, alebo som v blízkej budúcnosti. A potom ešte aj v tej vzdialenej v predstavách ideálneho holistického života. Problém je, že viem, čo mám robiť už veľmi dávno. Ale ja tu len tak ležím celé posrané roky a užívam si ten pocit ničoty. Len toho prostého bytia. A túžim byť supermanom. A toto je popravde optimistický blog, len aby ste vedeli. Ibaže som lenivá písať pekne a zrozumiteľne a vpodstate vôbec niečo zmysluplné. Ja len že... som tu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
majmarad  11. 9. 2018 22:10
Napíš svoj komentár