Som tu. Ani neviem ako som sa tu ocitol a preco, moja pamet je zatemnena porodom. Ale citim to. A v istych usekoch svojho zivota to aj vidim... Mozno ze to vies, aj ked o tom pochybujem, ale som to ja. Mozno ze to aj citas ale nepocujes ma. Tak ako su ludia slepy... Vsetci do jednoho, a ani o tom nevedia.

Stojim tu. Som tu cela naha a ucim sa vasim zvykom. Skusam silu tuzob a instinktov. Mozno az privela a zabudam coraz viac na svoj domov. Svoje pocity. Vidia ma, sleduju a cakaju az spravim chybu. Nahovaraju mi drogy a maso matky. Svietia im oci na cerveno a v ustach ostrych zubov sa im mihotaju cervy.

Citim a placem za domovom. Cele dlhe tri ci styri roky bez ustania. Az jednoho dna sa zobudim a viem ze je koniec, ze to nevratim spet a musim ist dalej. Vidis ma takuto. So strachom a naivnostou vchadzat do neznama. Do uplne cudzieho sveta plneho nenavisti a zloby. Ale uz neviem plakat ani ked prsi...

Som tu. A stojim vzpriameno a obcas upadnem no hned na to vstanem. Sledujem ta. Vidim co robis a snazim sa pochopit preco. Nemozem povedat ze sa mi to paci, ale nerobim ziadne zavery. Skusam sa ta pochopit. Mami, a preco ?
Sledujem ta ako si nevedomky ublizujes. Sledujem ta ako sa smejes i ako places. Ako tuzis... A snazim sa to pochopit. Sledujem ako mi bodas noz do srdca ale ja napriek tomu stojim a nebranim sa. Len sledujem ako bodas znova a znova a ja krvacam. Citim ako ma to boli ale nemozem povedat ze citim hnev alebo nenavist. Citim len bolest, snazim sa ta pochopit. Odides a nechas ma vykrvacat. Nevidis uz ako padam a umieram. Ani o tom nevies a asi sa ani nikdy nedozvies. Len ti bude mozno cudne ze tu uz nestojim...

Mami... Preco ? Preco su ludia taki ? Nech robili akekolvek zle ci dobre veci, snazila som sa ich len pochopit. Nikdy som sa nehnevala, nenavidela alebo zavidela... Vzdy som tu len stala a divala sa. Preco ma zabili ? Sice by som tak ci tak coskoro zomrela. Nikto o tom nevedel. Nikto tu nebol aby sa snazil pochopit mna... No napriek tomu som ich milovala. A teraz zostanem sama. Domov sa nemozem vratit lebo ma pospinili. Tu ostat nemozem lebo ma zabili. Zostanem navzdy bludit svetmi. So spomienkou na lasku. A nikto si nevsimne ze tu nie som... A nikto nevie co v skutocnosti citim....

Co citim ? Napriek vsetkemu az mrazivy pokoj a lasku... Aj k vrahovi.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
padlyanjel  31. 10. 2014 00:18
Nic co vymyslel clovek nie je dokonale... Existuje len jedna vec za ktorou sa neda povedat ''ale''. Je to moja Laska...
Napíš svoj komentár