Kedysi som vela diskutovala. Mala som veľa otázok a hladala na ne odpovede. Hladala som ich vždy u teba. Teraz tak velmi tuzim s tebou hovorit ale nemam ziadne otazky. Co mam robit?
Som tu, stojim tu a divam sa tymi istymi ocami ale akoby to bolo vsetko ine. Take vzdialene. A predsa blizko. Stale na teba myslim, hoci sa nedas definovat.
Mala som vela hlavne existencnych otazok. Kto som. Odkial som. Kam smerujem. Preco som tu... tieto vsetky si mi zodpovedal. Teraz tu stojim s prazdnou myslou lebo na nicom viac nezalezi. Uz nemam otazky.
Naucil si ma prekonavat strach tym, ze ma hodis do rieky plnej pirani. Naucil si ma zit so sebou samym. Uz ma nenapominas ty, ale ja sama.
Stojim tu s prazdnymi rukami a pytam sa, kde si. Mozes mi vraviet ze ta uz nepotrebujem alebo ze si stale tu so mnou. Ale ja sa vidim tu len stat a divat sa na svet. Len trochu inak.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
5. 11.novembra 2017 20:13
Napíš svoj komentár